Priekopník spravodajstvo
Nie je žiadnym veľkým tajomstvom, že stredoškolský profesor slovenského jazyka patrí k jedným z najčítanejších slovenských autorov.
Primárnym povolaním Mareka Zákopčana je síce vzdelávanie žiakov dejinám literatúry, no napriek tomu vo voľnom čase venuje svoju pozornosť práve písaniu veľmi obľúbených romantických komédií. Nie je to tak dlho, čo vydal svoju poslednú knihu, preto sme sa ho rozhodli vyspovedať trochu nevšednými otázkami.
V krátkosti popíšte vašu novú knihu Rande naslepo.
Ide o akčnú romantickú komédiu. Hlavné postavy sú mladý spisovateľ Filip a jeho životná láska, ktorú stretne ozaj nečakane – jeho súrodenci mu totiž dohodli rande naslepo, ale na schôdzku vďaka náhode príde niekto celkom iný. Lea je v tom čase na úteku pred nebezpečnými ľuďmi a v rande s Filipom vidí hlavne možnosť, ako sa zadarmo najesť a trochu si odpočinúť. To však ani jeden z nich ešte netuší, ako sa ich životy ešte zamotajú.
Čo vás inšpirovalo k výberu žánru vašej poslednej knihy?
Ako čitateľ i ako autor sa snažím žánre striedať, aby mi nezovšedneli a aby sa moja tvorba nezunovala ani mojim fanúšikom. Už som sa pomerne vyprofiloval ako autor komédií a dobrodružných románov, a tentoraz som siahol práve po tom zábavnejšom. Myslím, že humoru je v slovenskej literatúre veľmi málo, čo ma mrzí, pretože mnohí spisovatelia a spisovateľky, ktorých osobne poznám, majú obrovský zmysel pre humor a sú za každú srandu. A ak sa mi teda podarí čitateľov pobaviť, rozosmiať a zabudnú pri mojej knihe aspoň na chvíľu na svoje problémy, účel je splnený.
Ste spokojný s recenziami, ktoré kniha prináša?
Áno, veľmi. Rande naslepo je „vonku“ zatiaľ len dva mesiace, ale za ten čas sa vyskytlo už niekoľko pochvalných recenzií. Väčšina oceňuje už spomenutý humor, ale aj vykreslenie ústrednej dvojice postáv, dynamiku a nepredvídateľné zvraty. Teším sa, že román si získava širokú obľubu, je to výborné zadosťučinenie po mesiacoch tvrdej driny, akou niekedy písanie je.
V knihe Muži vs. Ženy ste publikovali poviedku Priateľstvo až za hrob. Môžete nám prezradiť, ako ste sa k projektu dostali, prípadne čo ste si z tejto spolupráce odniesli?
Napísať poviedku do pripravovanej zbierky ma v novembri minulého roka oslovila spisovateľka Gabriela Bernátová. Dala dohromady štrnásť ľudí s rôznym zameraním a snahou priniesť na trh zbierku poviedok s vydaním na Valentína. Téma lásky pritom nebola ťažisková, išlo skôr o všehochuť pri pohľade na svet. Priznám sa, že poviedky nepíšem takmer vôbec, preto to bola pre mňa veľká výzva. Jej písanie som si napokon celkom užil, aj keď sa tematicky odlišuje od mojej bežnej tvorby. Čo ma však teší, je, že výťažok z predaja knihy je venovaný konkrétnemu útulku zvierat, čiže išlo o dobrú vec, na ktorej mi bolo cťou podieľať sa.
Vnímate sám seba viac ako učiteľa strednej školy alebo známeho slovenského spisovateľa?
Pravdu povediac, bol som skôr spisovateľom než učiteľom. S písaním som začal už na strednej škole a prvá kniha (Mesto tieňov) mi vyšla, keď som mal 21. Po nástupe do školstva išlo písanie bokom a momentálne sa mu venujem najmä počas prázdnin. Cez školský rok som natoľko zahltený prácou a riešim denne toľko rôznych vecí, že po príchode domov už nemám toľko energie, aby som ešte aj písal. Takže v súčasnosti som viac učiteľom než spisovateľom, aj keď v hlave sa mi deje rozpísaných kníh odvíjajú neustále. Vôbec mi to ale nevadí, písanie beriem ako hobby, nie prácu na plný úväzok.
Pomáha vám vaša práca učiteľa zbierať inšpiráciu do vašich budúcich kníh ?
Určite áno. Pomohla mi najmä pri spoznávaní ľudí, ich pováh a charakterov. Počas dňa prídem do kontaktu s toľkými odlišnými osobnosťami, že je priam nemožné nevnímať tú krásnu rozmanitosť. Ako človek i autor mám vždy otvorené oči i myseľ a už dávno som sa (aj vďaka práci v školstve) odnaučil vnímať ľudí cez optiku stereotypu či predsudkov. Neraz totiž to, čo sa javí navonok, nekorešponduje s tým, čo je ukryté vnútri.
Ako prebiehajú začiatky písania novej knihy? Dostanete nápad a popri písaní vytvárate prostredie a postavy alebo máte všetko viac-menej pripravené dopredu?
„Príbeh si vždy žije vlastným životom a tempom.“
Už popri písaní knihy väčšinou dostanem nápad na ďalšiu a najradšej by som nechal všetko tak a venoval sa hneď niečomu inému. Keby som sa však riadil týmto volaním, asi by som nedokončil žiadnu knihu. Dej nemávam premyslený, často netuším, ako sa bude odvíjať hoci aj v nasledujúcej kapitole, a v závere som prekvapený, ako napokon všetko do seba pekne zapadne. Čiže sa dá povedať, že prekvapenia a zvraty v deji si užívam rovnako ako čitatelia.
Aké by boli vaše 3 tipy pre ľudí, ktorý by tiež chceli skúsiť napísať ich prvú knihu.
V prvom rade je dôležité, aby vedeli, o čom píšu. Začínajúcim a nádejným autorom radím, aby nesedeli doma na zadku a išli von, žili, bavili sa, radovali, smútili, stretávali a spoznávali ľudí… Vlastné skúsenosti, spomienky a postoje nič nenahradí. Nikdy totiž neviete, ako môžete v príbehu využiť aj takú obyčajnú záležitosť, ako je nákup potravín.
„Spisovateľ musí vo všetkom nachádzať príležitosť a zároveň krásu aj v najmenších maličkostiach.“
Ďalšie dôležité poznatky sú, pre koho píšem a čo tým chcem povedať. Či chcem pobaviť, dojať, poučiť, vyvolať pobúrenie či adrenalín. A u koho? Mladých, starých? U romantikov či nadšencov akcie?
Stáva sa vám, že písanie knihy prerušíte na dlhšiu dobu kvôli nedostatku inšpirácie?
Veľmi často. A nielen kvôli nedostatku inšpirácie, ale aj času či chuti. Keď sa skĺbi čas, energia aj nápad, je to ideálna situácia, ale čakať na ňu nie je práve produktívne, preto sa usilujem využiť každú chvíľu, kedy tuším, že by to išlo…
Vnímate seba viac ako spisovateľa drámy alebo komédie?
„Humor a nadhľad je neoddeliteľná súčasť života a treba ich nachádzať aj v ťažších časoch.“
Samozrejme, závisí neraz aj od žánru, ale v tomto je komédia veľmi vďačná, pretože má mnoho odtieňov – môže byť akčná, romantická, dobrodružná, ba dokonca i historická či hororová. Aj keď už píšem o menej zábavných veciach, chcem, aby čitatelia prežívali veľké dobrodružstvá, ktoré inak nezažijú, nie aby nanovo prežívali svoje starosti, ktorých majú aj beztak dosť.
Čo môžeme od vás očakávať v budúcnosti? Môžeme sa dočkať aj nejakej série kníh alebo zmeny žánru?
Žánre už, pravdepodobne, meniť nebudem, ostanem verný komédiám a dobrodružno-ľúbostným románom. Táto otázka je celkom na mieste, pretože momentálne mám rozpracované dve pokračovania – ide o tretí diel veľmi obľúbených Zmätkárov a voľné pokračovanie historicko-dobrodružných Plameňov hriechu. A popritom sa mi už veľmi intenzívne tlačí do mysle aj ďalšia romantická komédia na štýl aktuálnej novinky Rande naslepo. Uvidím, čím nakoniec prekvapím i sám seba 🙂
Tým náš rozhovor síce končí, Marek Zákopčan nám ale hneď ponúkol niekoľko bohatých odpovedí. Na začiatok sme sa mohli dozvedieť niečo málo o jeho novej knihe Rande Naslepo priamo očami autora. Tiež ponúkol skvelé rady pre začínajúcich spisovateľov, ako aj jeho myšlienkový pochod pri písaní novej knihy. Prezradil nám aj spôsoby, akými získava inšpiráciu. V závere sa rozhovoril o jeho budúcich projektoch na ktoré sa veľmi tešíme. Právom obľúbený spisovateľ z Banskej Bystrice sa môže pochváliť portfóliom niekoľkých skvelých kníh. Jeho autorská tvorba síce stále ostáva len ako hobby, no to mu nebráni obohatiť deň čitateľa trochou správneho situačného humoru.
