Rozhovor s Petrom Benedikom o mládežníckom futbale

Aká je pozícia podujatia „O Pohár Jozefa Vengloša“?

Prvé ročníky prebiehali tesne pred vianočnými sviatkami, približne o dva dni býval Štedrý večer. Decká už mali prázdniny a vládol vianočný duch a atmosféra. Aj stromček sme mávali oblečený do vianočnej dekorácie. Neskôr sme to posunuli na prvý alebo druhý decembrový týždeň. Dôvodom je množstvo halových turnajov, ktoré predpisuje Český FZ alebo Slovenský FZ. Je dôležité, aby termín pre tento mládežnícky halový turnaj mal svoje pevné a stále miesto v kalendári SFZ a nášho Stredoslovenského futbalového zväzu. Nakoniec pred dvoma rokmi prišiel sem aj prezident Janko Kováčik, generálny sekretár a celá plejáda ďalších ľudí z iných štruktúr a profesií. Dôležité je, že aj mesto má evidentný záujem na zachovaní turnaja.

Nezaslúžil by si turnaj aj vyššiu účasť zahraničných družstiev?

Určite. Mali sme aj ročníky s ôsmymi družstvami, Vtedy sa hralo v dvoch skupinách, bol to dvojdňový turnaj. Ale všetko sa odvíja od financií. Posledných troch ročníkov sa zúčastnilo šesť kolektívov. V minulosti sme tu mali aj dve české družstvá, ako aj maďarské a poľské. Ale je to veľmi náročné na organizáciu a na druhej strane s vyšším počtom družstiev narastá problém so šatňami. Hala nie je prispôsobená na osem kolektívov, aby každý z nich mal šatňu len pre seba. A umiestniť viac družstiev do jednej šatne je pomerne riskantné. Veľký mínus v plánoch nám spôsobilo aj to, že vedľajšia reštaurácia bola zatvorená. Strava je totiž základom. Niečo sme objednali, všetko sme plátali, ale nakoniec aj zvládli. Trochu ma mrzí prístup rodičov, ktorí by mali svoje decká vidieť ako hrajú a snažia sa. Prešiel som množstvom turnajov a vystupoval som s prednáškami na konferenciách organizovaných UEFA. Turnaje navštevujú tisícky ľudí. Rodičia tam prídu a tešia sa na ne. Sú tam od rána do večera, alebo aj dva dni a fandia. U nás sa rodič príde spýtať kedy to končí a dieťaťu povie „prídem pre teba“. Chýba mi tu vzájomné prepojenie.

Ako hodnotíte stav súčasnej futbalovej žiackej generácie?

V roku 1985 Dukla nemala mládež. Vtedy som práve získal dva tituly v kategórii žiakov. Trénoval som mladých futbalistov ako boli Praženica, Dikas, Holec, Strelec, Karásek, Zátek. Človeka preto mrzí, že futbal v Dukle tak upadol. Odpracoval som v Dukle ako profesionálny tréner 30 rokov, 15 pri dospelých a 15 s mládežou. Dukla to bola visačka. Visačka kvality, pretože ja som odchovanec technického futbalu košických VSS. Tam boli žongléri a to som uplatňoval aj v Dukle. Všade, kde sme prišli som počul „no vy hráte ani loptu nám nepožičiate“. Však to je aj dnes. Barcelona, keďže je dobrá, tiež súperovi loptu nepožičia. Mrzí ma taký úpadok. Ušlo veľa hráčov do iných klubov, ale zase som rád, že iní prichádzajú. Možno by mohli pomôcť v budúcnosti. Treba sa snažiť o získanie trénerského vzdelania. Tu je veľký potenciál odchovancov a hráčov s ambíciami. Musia sa naučiť pracovať s mládežou. Tu musí byť človek, ktorý rozumie práci s mládežou a vie ich aj niečo naučiť. Lebo dnes nestačí len prísť v peknom oblečení a stopkami. Tréner musí byť súčasťou aj dušou zvereného družstva a musí vedieť čo tí chlapci robia aj v škole. Ja som dokonca sedel spolu s jedným hráčom, nebudem ho menovať, dva mesiace v lavici športového gymnázia, kvôli tomu, aby si chlapec zvykol. Dnes si to neviem predstaviť. Mali sme veľmi dobrú metodiku. Ale prišla iná doba a prevládol názor, že to čo bolo predtým, za iného systému, je zlé. Nie bolo to dobré. Len bolo treba mnohé veci očistiť alebo oprášiť. Škoda, že sme prestali na tom pracovať a dnes kopírujeme cudzinu. Ale my máme svoje samostatné školy a to sa týka nielen futbalu, ale všetkých športov.

Mesto Banská Bystrica sa rozhodlo podporovať mládežnícky šport. To znamená aj futbalistov. Ako to vnímate?

Nastal výrazný posun. Mrzí ma, že dorast je dnes posledný. Kde bol dorast posledný? Za 12 rokov štatisticky som bol prvý, druhý, tretí, prvý, druhý, raz som bol šiesty bez najlepších hráčov reprezentantov. Ako je to možné? Vždy sa ešte pýtam, či nie je náhodou tabuľka otočená opačne. Utekajú nám hráči. Dnes je nový prestupový poriadok, ktorý nie je veľmi dobrý. Dnes sa neoplatí trénovať, pestovať a vychovávať nádejných hráčov. Zoberú vám ich za 200 alebo 300 euro veľké kluby. Takže kto bude vychovávať. Mestá nevychovajú, rodičia tiež nie. Potom je aj príliš veľa kadejakých agentov. Tí nepomáhajú, ale ničia hráčov. „Nechoď tam, nechoď na tréning, aby si sa nezranil.“ Agent musí byť človekom, ktorý bude hráčovi nápomocný, bude ho nejakým spôsobom vzdelávať a nie rozmýšľať ako hráča niekde speňažiť a predať ho. Je to taký neduh.

Ako vidíte účinkovanie slovenskej reprezentácie na ME vo Francúzsku?

Myslím si, že hanbu tam neurobíme. Poznám Janka. Sme na veľmi dobrej vlne. Bol tu pred dvomi rokmi a posedel aj s deťmi. Fandím mu. Určite tam niekomu bodíky zoberieme. Určite nie sme favorit, ale sme tam a to sa píše. Už získavame prostriedky, už získavame peniaze, z ktorých ako bolo povedané, tretina pôjde mládeži. Tým pádom budeme môcť niečo budovať. Predtým sa to tak nerobilo. Peniaze prišli, ale mládeži sa nevenovalo z nich nič. Nebudovali sa akadémie nič sa nerozširovalo. Dnes z tohto pohľadu, myslím si, že už je jedno koho dostaneme a akí budú súperi. My sa o niečo pokúsime a verím, že to dopadne dobre.

Robert Hoza

Pozri tiež

Veľkolepé oslavy salašníctva a ovčiarstva sa konali po roku opäť na Salaši Zbojská

Na Salaši Zbojská sme v rámci podujatia ,,Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky“ oslávili tradície …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *