Rozhovor so Janette Fáberovou

V Banskej Bystrici pôsobí jedna z najúspešnejších slovenských tanečníc Janette Fáberová. Dovoľte mi, aby sme vám ju predstavili. Stretli sme sa v priestoroch jej tanečnej školy v centre mesta.

Hneď prvá otázka je taká typická. Ako ste sa dostali k tancu?

„K tancu som sa dostala v mojich 9 rokoch, túžila som byť baletkou. Vtedy sme ešte bývali v Lučenci a tam neboli takéto možnosti. Po tom, čo sme sa presťahovali do Banskej Bystrice, tak som vďaka mojej mamine začala tancovať v základnej umeleckej škole tradičné tzv. štandarné tance. Ako prváčka na strednej škole som sa prihlásila na kurz spoločenského tanca a vo vtedajšom klube Rozlet, som začala tancovať súťažne. Tam som sa spoznala s mojím vtedajším (nielen) tanečným partnerom. Odvtedy to všetko išlo strašne rýchlo. Súťaž za súťažou, zbierali sme body a postupne sme sa prepracovali do vyššej a vyššej kategórie. To bolo na prelome rokov ´89-´90.“

Po revolúcii v roku 1989 sa toho zrejme veľa zmenilo.

„Po revolúcii sme pokračovali u Igora Kšenzuliaka, ktorý si otvoril súkromnú tanečnú školu. Už vtedy sme s mojim vtedajším partnerom Jurajom vychovávali tanečné páry. Nemám rada, keď si moje tanečné úspechy pripisujú ľudia, ktorí sa okolo mňa len mihli a potom radi rozprávajú, že ma trénovali. My, ako tanečný pár, sme boli takí „samorasti“, až vďaka Igorovi Kšenzuliakovi, ktorý nám v tej dobe sprostredkoval jedného úžasného trénera z Martina, Mariána Sičáka, vďaka ktorému sme dosiahli prvé úspechy. Boli sme majstrami  v profi latinsko-amerických tancoch Slovenska, vo finále Majstrovstiev Európy sme boli druhí“

Čo považujete za váš najväčší tanečný úspech?

„Jednoznačne súťaž v Japonsku. Boli to športové hry neolympijských športov, taká neoficiálna olympiáda. Z každej krajiny sa mohli zúčastniť len dva páry. Jeden v kategórii štandardných tancov a druhý v latinskoamerických. Pravidlom vtedy bolo, že krajinu reprezentujú majstri, no napriek tomu sa Zväz rozhodol, že na túto súťaž nominuje nás, keďže sme v tej dobe v medzinárodných rebríčkoch mali lepšie ohodnotenie ako aktuálni majstri Slovenska. Ani by nás nenapadlo, že v celosvetovej konkurencii sa nám podarí obsadiť 6. miesto. Bolo to niečo neuveriteľné, neskutočné.“

Rozhodli ste sa pre rodinu, máte krásnu a šikovnú dcéru. Treba povedať, že Váš vtedajší tanečný partner sa stal aj vašim manželom. Prečo ste sa rozhodli ukončiť svoju tanečnú kariéru?

„V roku 2005 sa nám narodila Sabinka, no ani to nebol dôvod na ukončenie mojej kariéry. Aj po pôrode sme tancovali, stali sme sa majstrami česko-slovenska, lebo to boli spojené majstrovstvá Česka a Slovenska. Slovenské páry bohužiaľ nechodia do zahraničia, my sme naopak boli neustále v zahraničí. Aj v čase nášho rozchodu sme si pripísali niekoľko úspechov. Bolo to ťažké obdobie, napriek tomu sme dosiahli úspechy a po čase nastali zdravotné problémy rozhodla som sa dať  prednosť dcére!“

Máte úspešnú tanečnú školu a predávate svoje skúsenosti ďalej. Ako vznikla táto myšlienka?

„Počas celej mojej tanečnej kariéry som učila. Začalo to, keď som mala 16 rokov a jednoducho nemal kto trénovať deti. Trénovali sme talenty z celého Slovenska. Z tých známejších to je napríklad Janko Dobrík, či Janko Koleník. S bývalým manželom sme založili spoločnú tanečnú školu. Po rozchode som sama založila vlastnú školu. V mojej škole sa snažím naučiť deti všetky tance, od klasiky cez moderné, latinskoamerické tance. Zameraná som na dievčatá od siedmich rokov. Som tvrdá, ale pokiaľ to dieťa chce niečo dosiahnuť, tak ja robím všetko preto, aby som z neho dostala maximum.“

Mesto vynakladá ročne desiatky až stovky tisíc eur na podporu športu a kultúry. Ako je to s podporou zo strany mesta?

„Čo sa týka podpory mesta, na rovinu poviem, že som sklamaná. Sme držiteľmi Ceny primátora mesta Banská Bystrica aj Zvolen z roku 2001. Odvtedy sa bohužiaľ zmenil prístup. Napríklad za posledný rok sme nemali jediné mestské vystúpenie. Aj deti sa ma na to pýtajú, no ja im neviem odpovedať. No a čo sa týka finančnej podpory, samozrejme nedostávame žiadnu. Banská Bystrica je podľa mňa jedno z najmenej kultúrnych miest na Slovensku. Nemáme napríklad ani len vlastný kultúrny stánok, čo je veľká hanba.“

Práve sedíme vo vašom salóne a viem o Vás, že všetky kostýmy šijete sama, ale nielen to.

„Áno, dlhé roky pripravujem kostýmy nielen pre naše vystúpenia, ale aj pre ďalších tanečníkov. Pred dvomi rokmi som otvorila módny salón s požičovňou svadobných a spoločenských  šiat, ktoré navrhujem a šijem. Moje šaty viac predávam, ako požičiavam, pretože klientky prídu a už si chcú šaty nechať,  odchádzajú spokojné. Teší ma, že obliekam rôzne moderátorky a mám svoju klientelu zo Slovenska a z Čiech. Od detstva bol môj sen byť návrhárkou, krajčírkou.“

Kde vaše dievčatá môžeme najbližšie vidieť?

„Myslím si, že deti by si mali vážiť, čo robia, že majú strechu nad hlavou, že sú zdravé. Odmenou nám je to, že môžeme vystupovať a urobiť niekomu radosť. Najbližšie sa divákom predstavíme 27. júna na akcii Hurá prázdniny, ktorú organizuje spoločnosť BCF. Vystúpenie na tomto podujatí je pre nás vrcholové a preto, tak ako každý rok, sme si opäť pripravili niekoľko nových choreografií, na ktoré sa môžu diváci tešiť.“

(pef)

Pozri tiež

Veľkolepé oslavy salašníctva a ovčiarstva sa konali po roku opäť na Salaši Zbojská

Na Salaši Zbojská sme v rámci podujatia ,,Deň valaskej kultúry a sviatok ovčiarsky“ oslávili tradície …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *