Priekopník spravodajstvo
Bratislavské prírodné kúpalisko Zlaté piesky sa pred 40 rokmi 28. júla 1976 stalo dejiskom tragédie. Rovno do stredu jazera sa zrútilo lietadlo IL-18 (OK-NAB). Let OK 001 smeroval z Prahy do Bratislavy.
Trup lietadla sa rozlomil a nad hladinou zostala zadná časť aj s kormidlom. Záchranárom trvalo dlhšie, kým sa dostali k havarovanému stroju. K jazeru nebol dobrý prístup, obklopovalo ho kukuričné pole. Na pomoc prišli aj ľudia z okolia a návštevníci prírodného kúpaliska. Žiaľ, neskoro.
Podľa dostupných prameňov si tragédia vyžiadala životy 70 pasažierov a šiestich členov posádky. Jeden z cestujúcich – muž z okresu Litoměřice – zomrel na následky ťažkých zranení po prevoze do nemocnice. Informácie o počte ľudí, ktorí nehodu prežili, sa rôznia. Niektoré zdroje hovoria o piatich cestujúcich, iné o troch. Všetci zachránení sedeli v zadnej časti lietadla. Na informácie o nešťastí vtedy oficiálne miesta uvalili embargo. Prístup na obľúbené bratislavské kúpalisko bol zakázaný ešte aj v roku 1979. Do vody uniklo asi 6500 kilogramov leteckého benzínu.
Lietadlo pilotoval kapitán Svatoslav Rosa z Ostravy. Starší typ Iľjušina sa dva dni pred haváriou vrátil z líbyjského Tripolisu, kde už mal vážne technické problémy. Odmietnuť letieť pre nespôsobilosť stroja bolo v tých časoch v Československej socialistickej republike (ČSSR) nepredstaviteľné.
Výsledky vyšetrovania potvrdili slová očitých svedkov tragickej udalosti – lietadlo sa tesne pred pádom na vodnú hladinu nachádzalo príliš vysoko a malo priveľkú rýchlosť. Piloti sa tieto nedostatky rozhodli kompenzovať nedovolenými a riskantnými postupmi pri klesaní, pričom tretí motor lietadla mal znefunkčniť požiar krátko po štarte z Prahy, štvrtý motor vypli samotní piloti údajne omylom.
Lietadlo, ktorému fungovali iba motory na ľavom krídle, sa dostalo do polohy, z ktorej sa už nedalo ovládať. Začalo prudko klesať, vo výške zhruba 40 metrov preletelo ponad riadiacu vežu bratislavského letiska a v ostrom pravom náklone si to nasmerovalo rovno k jazeru, kde sa zrútilo. Márna bola snaha posádky o reštartovanie, už bolo neskoro. Keďže lietadlo malo dva motory nefunkčné, nemalo potrebný ťah, rýchlosť a hlavne nedokázalo nabrať výšku na ďalší štart.
Lietadlo mohlo pristáť vo Viedni či v Brne, úrady to zamietli
Po nešťastí sa objavili informácie, že kapitán lietadla žiadal o núdzové pristátie v Brne. Tam ho údajne pre prítomnosť vietnamskej delegácie odmietli. Ďalším argumentom bola rekonštrukcia pristávacej dráhy. Pilotovi ponúklo možnosť núdzového pristátia letisko vo Viedni. S tým vraj nesúhlasili oficiálne miesta v Prahe. Dôvodom bolo, že nie je žiaduce, aby lietadlo zo socialistického Československa muselo pristáť v kapitalistickom Rakúsku.
Po rokoch je ťažko jednoznačne povedať, čo je pravda a čo lož. Skúsení piloti potvrdili, že lietadlo IL-18 (OK-NAB) bolo v tom čase síce výbehový, ale mimoriadne spoľahlivý typ lietadla, ktorému neprekážalo ani nie príliš jemné zaobchádzanie. Lietadlo mohlo byť aj preťažené, znieslo mimoriadne veľké klesanie a dokázalo letieť, stúpať a pristáť aj s dvoma fungujúcimi motormi. Jediným rizikom tohto typu stroja bolo ovládanie motorov, ktoré si žiadalo osobitný prístup.
Nehoda lietadla na bratislavských Zlatých pieskoch patrí medzi najtragickejšie letecké katastrofy v bývalom Československu. Vyžiadala si 76 obetí, ktorým po 38 rokoch v auguste 2014 odhalili pamätník. Jeho výstavbu inicioval Rudolf Roller z občianskeho združenia Historická spoločnosť Ivanky. Inšpirovalo ho zahraničie, kde videl, ako si tunajší ľudia vedia uctiť svojich mŕtvych blízkych. Na slávnostnom odhalení pamätníka v auguste sa zúčastnili aj iní očití svedkovia či záchranári, ktorí zasahovali na mieste tragédie.