S 350-ročným oneskorením pomenujú brány a bašty pevnosti v Leopoldove

S 350-ročným oneskorením chcú v Leopoldove napraviť, čo stavitelia známej pevnosti neurobili. Každá z brán a každá z bášt opevnenia dostane svoje pomenovanie. Slávnosť plánujú uskutočniť v závere septembra, pričom požehnanie bude mať historický rámec vrátane dobového sprievodu k jednej z brán terajšej väznice.

Jedinečnú akciu pripravuje mesto Leopoldov s vedením väznice a policajným zborom,  informoval zástupca primátorky Juraj Hladký. Myšlienku podľa jeho oslov odštartovala skutočnosť, že maďarskému historikovi Györgovi Domokosovi sa prednedávnom podarilo v archíve Dvorskej vojnovej rady vo Viedni objaviť doteraz neznáme dokumenty.

Hovoria o tom, aké názvy mali dostať po dostavbe v roku 1669 brány vojenskej pevnosti a jej jednotlivé bastióny-vysunuté časti opevnenia. K názvom sa pritom vyjadroval nielen cisár Leopold I., ktorý podmienil výstavbu, ale i pápež Alexander VII.

„K aktu pomenovania však nikdy nedošlo. Prečo, to zatiaľ nevedno,“ uviedol Hladký.

Domokos zistil, že poľný maršal Louis Raduit de Souches, ktorý dozeral na výstavbu novej pevnosti, zaslal v auguste 1665 panovníkovi na odobrenie pôdorys s popisom. Ten obsahoval aj návrhy na pomenovanie jednotlivých bášt a brán, pretože to bolo zvykom pri každej takejto stavbe. Maršal navrhol pre brány názvy Porta Alessandrina a Porta Gonzaga.

„Ďalej navrhol, aby sa šestica bastiónov nazvala Chigi, Ungeria, Boemia, Moravia, Silesia a Austria. Okrem prvého sú všetky jednoducho identifikovateľné a mali byť podľa historických latinských alebo talianskych názvov častí monarchie, „susediacich“ s Leopoldovom. Domokos vysvetlil motiváciu názvu bastiónu Chigi. Od Alexandra VII. sa totiž očakávalo, že finančne podporí výstavbu leopoldovskej pevnosti. A pápež, občianskym menom Fabio Chigi, pochádzal zo slávneho talianskeho bankárskeho rodu Chigiovcov,“ dodal Hladký.

Leopoldov sa stal najsilnejšou pevnosťou habsburského mocnárstva. Bol predsunutou baštou kresťanskej civilizácie a kľúčom k Európe v čase najväčšej expanzie Turkov. Pomenovali ju po cisárovi Leopoldovi I., so stavbou začali 19. septembra 1665 podľa najmodernejšieho systému – na rovine valy, šance a múry opevnené v hviezdicovitom tvare. Pracovalo na nej tritisíc remeselníkov a robotníkov, ktorí sa na mieste usadili a založili obec Mestečko (dnes Leopoldov).

V roku 1678 prešla pevnosť prvým krstom. Tokoly a jeho kuruci obsadili celé Slovensko, iba Leopoldov sa ubránil. Za vlády Márie Terézie pevnosť slúžila ako veľká zásobáreň a sklad pre vojsko. Neskôr stratila svoj vojenský význam a v roku 1855 cisár František Jozef I. vydal na návrh ministra Bacha dekrét, aby sa Leopoldov zmenil na väznicu.

Zdroj a foto: tasr

Pozri tiež

Od krvavého úteku väzňov z leopoldovskej väznici uplynulo 25 rokov

Od úteku väzňov z väzenia v Leopoldove, pri ktorom zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *