Priekopník spravodajstvo
Viete čo majú spoločné Jiří Crha, Vladimír Dzurilla, Ján Filc, Denis Godla, Dominik Hašek, Jaroslav Dragan, Jiří Králik, Andrej Košarišťan, Josef Mikoláš, Pavel Wohl?
Áno, správne odpovedajú tí, ktorí po prečítaní týchto mien a priezvisk skonštatujú, že ide o hokejových brankárov česko – slovenskej hokejovej školy z rôznych období 20. a 21. storočia. Každý jeden z nich má svoj hokejový príbeh.
Keď som vo štvrtok 18. júla toho roku navštívil okolo 20.00 hod. penzión Žemberovce, tam som sa zásluhou jeho vedúceho Juraja Hazuchu zoznámil s ďalšími, ktorým je hokejový svet hlavne mladých, nádejných brankárov veľmi blízky.
„ Nepoznám veľmi dobre súčasnú prácu s mladými brankármi slovenskej ani zahraničnej hokejovej školy, hoci, priznám sa ako žiak základnej školy som chytával žiacky hokej za našu vtedajšiu ZŠ v Rakovci nad Ondavou, kde raz priniesla puk a hokejku z MS za víťazstvá školy v sledovaných súťažiach vtedajším SZĽH aj veľká hokejová postava vtedajšieho seniorského hokeja, Jozef Golonka. Po prvý raz však chcem v širších súvislostiach priblížiť aj čitateľom magazínu Náš Hont a internetovému portálu www.priekopnik.sk, ako vyzerá taký kemp mladých brankárov. Vtedy, za našich čias kempy neexistovali. Mávali sme medzi školami hokejové súťaže a obdivovali našich vtedajších reprezentačných brankárov Josefa Mikoláša a hlavne Vladimíra Dzurillu. Koľko máte takých chlapcov, ktorých snom je raz chytať veľký hokej tu, v Žemberovciach?“
opýtal som sa Jozefa Urdáka, trénera, s ktorým ma zoznámil práve Juraj Hazucha.
Keď som sa od Jozefa Urdáka dozvedel, že je v Žiline už niekoľko rokov trénerom hokejových brankárov a 8 rokov pracuje na reprezentačnej úrovni, momentálne s hokejovými brankármi do 16 rokov, samozrejme, že ma podobne ako mnohých iných do športu a hokeja zvlášť zainteresovaných zaujímalo ako vyzerá taký kemp s mladými chlapcami? Jeho reakcie na moju zvedavosť boli ľudské, prirodzené a bolo z nich cítiť, že starostlivosť v kempe z jeho strany je adekvátna jeho skúsenostiam, ľudským i trénerským kvalitám.
„ Chytával som hokej dospelých v Žiline, Považskej Bystrici i Prešove. Keď som získal trénerskú licenciu „B“ a rôčky pribúdali rozhodol som sa pri hokeji zostať. Minulého roku som s trénerským kolegom, tiež bývalým aktívnym hokejovým brankárom, Lukášom Lizákom z Ružomberka, ktorý brankársky hokejovo pôsobil v Spišskej Novej Vsi, ba dokonca v Španielsku získal v tamojšej najvyššej súťaži medzi mužmi ako brankár striebornú medailu z majstrovstiev tejto krajiny, založiť vlastný kemp. Bez velikášskych rečí, ale s našim hokejovým systémom. Minulého roku sa nám do kempu v Ružomberku prihlásilo 18 mladých chlapcov, podaktorí sú tu aj toho roku. Prihlášok na náš kemp sme dostali vyše 50, ale zobrať do týždennej tréningovej práce sme mohli iba 36 hokejistov. Ľad sme pre nich zabezpečili v Leviciach, na praktické hokejové ukážky nám prišli nezištne priamo na ľade pomáhať naši súčasní reprezentační brankári Andrej Košarišťan a Denis Godla. Náš kemp sme časovo rozdelili do šiestich tréningových dní, počas ktorých sa individuálne venovalo prítomným brankárom 10 trénerov. Okrem brankárskych, z ktorých podaktorým nechýbalo ani pedagogické vysokoškolské vzdelanie, sme tu mali počas nášho pobytu na sústredení aj strelcov. Tých so samostatnou tréningovou náplňou viedol 39 ročný Martin Groma. A ak ste sa konkrétne pýtali na tréningovo – vzdelávacie programy, ktoré v kempe realizujeme, tie pochádzajú z metodiky renomovaných trénerov našej, slovenskej hokejovej školy, ale aj z Ameriky či Nemecka a Ruska po ktorých s úzkym tímom spolupracovníkov siahame. Využívame pritom videotechniku, analýzy odtrénovaného na ľade i na suchu. Je to vlastne nadstavba, podľa mojej mienky potrebný stupeň individuálneho rastu každého mladého adepta brankárskeho kumštu. Mohli by sme konkrétnejšie i osobne o každom v kempe hovoriť ako sme trénovali techniku korčuľovania, základného postoja v bráne, chytania a vyrážania puku či celkový rozvoj herných činností brankárov. Podotýkam, mohli sme naše tréningové zámery realizovať aj preto, lebo sme mali k dispozícii v Leviciach kvalitný ľad a tu v Žemberovciach nie len dobré ubytovanie i dobrú starostlivosť o hladné žalúdky samotných mladých chlapcov, ale tiež priestory na prácu s videotechnikou počas analýz, ktoré sme robili síce čiastočne už na ľade, ale tu v pokoji v širších dimenziách vysvetľovali, upozorňovali na to, ktorému čo z mladých brankárov robilo najväčšie starosti, kde musia v ďalšej tréningovej činnosti vo svojich hokejových kluboch najviac pridať.“
Nepochybujem, že tak v Slovenskej republike ako i v blízkom či vzdialenejšom zahraničí je brankárskych hokejových kempov oveľa viac. Dokonca mnohé z nich majú v marketingových charakteristikách obsiahnutú bohatú medzinárodnú pečať. Môj zámer, ktorým otvára Náš Hont v spolupráci s www.priekopnik.sk systematickejšiu publicistiku aj z hokeja detí a mládeže začína práve s takou, pre náš detský a mládežnícky hokej netypickou reportážnou aktualitou.
