Priekopník spravodajstvo
Dňa 25. januára 2020 sa v Bratislave uskutočnia majstrovstvá Slovenskej republiky dorasteniek a dorastencov v atletickej chôdzi. Najhorúcejším favoritom na zisk titulu je Patrik Nemčok, pretekár BCF Dukla Banská Bystrica. Keďže tohto pretekára sledujeme v jeho športovom i osobnostnom raste od roku 2011, rozhodli sme sa prostredníctvom rozhovoru s Patrikom samotným, priblížiť čitateľom jeho pohľady, postoje a myšlienky nielen z atletickej chôdze, ale i života. Rozhovor takto uverejnil náš mediálny partner, internetový magazín, Športlandia.sk. Preberáme ho v plnom znení:
Patrik, 5. januára toho roku si na Majstrovstvách SR v Banskej Bystrici dosiahol v hale medzi juniormi veľmi pekné 2. miesto, čím si rozšíril svoju medailovú zbierku z nášho domáceho šampionátu. Ako vnímaš svoj výsledok a skvelý čas, ktorý ti namerali v cieli?
Samozrejme, že ma to potešilo, ale i povzbudilo pracovať na sebe ďalej. Výsledný čas na 5000 metrov 21:42,24 minúty je v historických dorasteneckých tabuľkách pozoruhodný, ale nie všetkým. Nakoniec, až niekedy v marci sa dozvieme, teda, keď sa úplne rozbehnú súťaže dorastencov v atletickej chôdzi na svete, akú má ten čas z pohľadu svetových tabuliek skutočnú hodnotu. Ak sa rozprávame o tohoročných majstrovstvách v banskobystrickej hale, tam asi najviac vynikol výsledný čas i víťazstvo Jakuba Bátovského v kategórii starších žiakov. Jakub išiel skvele technicky i rýchlostne. Keď som mal toľko rokov ako on dnes, môj osobný rekord bol slabší, pomalší…
Čím to je, podľa teba, že sa Slovenská republika presadzuje v kategóriách žiakov a žiačok, dorastencov a dorasteniek, ale celkom slušne juniorov a junioriek aj v silnej zahraničnej konkurencii?
Myslím si, že sa dobre ujala Žiacka chodecká liga, kde je v porovnaní s inými krajinami pomerne široká základňa a dobrá konkurencia, tiež dobré podmienky. Náš atletický klub BCF Dukla nám vytvára veľmi dobré podmienky pre našu športovú činnosť. Máme výborných trénerov. Ale aj funkcionárov či sponzora klubu. Tréner Juraj Benčík musel isto veľa skúšať, aby spolu s ďalšími prišiel s takou myšlienkou na svet. A ešte jedna vec. Osobne mi veľa dávajú priame kontakty na tréningoch s našim majstrom sveta a olympijským víťazom Matejom Tóthom. Je to môj veľký vzor.
Ty s ním absolvuješ aj tréningy?
Stáva sa často, že sa mi podarí aj s ním kráčať. Vtedy sa veľa rozprávame o atletickej chôdzi. Je to skvelý človek.
Už dávnejšie si mi prezradil, že k atletickej chôdzi ťa motivovala pani Janka Benčíková, ešte ako žiaka základnej školy. Kto bol tvojim prvým trénerom a kto ťa trénuje dnes?
Je to pravda. Pani Janka bola tiež chodkyňou. Vážnejšie som začal trénovať v roku 2011. Mojim prvým trénerom bol Zdenko Babík. V juniorskom veku to, vraj, bol veľmi kvalitný chodec. Patril k odchovancom Romana Benčíka, bývalého reprezentačného trénera. Zdenko ma trénoval do roku 2017, kedy z nášho klubu BCF Dukla odišiel. Akosi plynule ma prevzal ďalší skvelý tréner Ľuboš Machník. Ten úzko spolupracuje s Romanom Benčíkom, dnešným riaditeľom VŠC Dukla. Preto pracujem v tréningovej skupine Romana Benčíka kde trénujú aj Dominik Černý, Ema Hačundová a aj druhá na tohoročných Majstrovstvách SR v kategórii žien , Klaudia Žiarska z Dubnice nad Váhom.
Napriek tomu, že máš iba 16 rokov, udivuješ ma svojim nadhľadom a pokojnými, neprefrázovanými odpoveďami. Čo si myslíš o tvrdení, že pre kvalitné výkony tak v atletickej chôdzi ako aj v ďalších športoch je najdôležitejšia kvalita zdravia tela a mysle?….
Zdravie a hlava v každom športe na seba nadväzujú. Vy ste to vyriekli veľmi filozoficky, zložito. Mojou snahou je dobre počuť v každých pretekoch na reakciu vlastného tela napríklad na nasadené tempo či jeho zvyšovanie. Myslím si, že v pretekoch, o ktorých sme sa začali rozprávať som mal ešte viac finišovať, možno bol som zmazal aj 7 sekundovú stratu na súčasného juniorského majstra SR Daniela Kováča. Stále sa mám čo učiť.
Čo ti dáva atletická chôdza pre život? Dáva ti niečo okrem víťazstiev?
Dáva mi veľa. Ak by som si mal zo športov vyberať, znova by to bola atletická chôdza. Veľmi vyhovuje môjmu mysleniu, mojim postojom a každodenným zvykom. Tréneri m tak skvele píšu tréningové denníky, že som zo svojho života vytesnil nudu. Keďže program v škole je prvoradý, tréningy sú prispôsobené školským povinnostiam…
To ma trochu prekvapuje. Viem, že si študentom Strednej športovej školy v Banskej Bystrici, že si výborným študentom, ale že nemáš úľavy zo školy na tréningy, to som nevedel?…
Tréneri i moji pedagógovia usúdili, že som ich zatiaľ nepotreboval. Všetko to do seba zatiaľ zapadlo dobre…
Takže si spokojný?…
Ako sa to vezme. Na minuloročnom Letnom olympijskom festivale ( EYOF) v Baku, ktorý sa v Azerbajdžane uskutočnil v polovici júla, som síce nesklamal, ale ani neoslnil. Pretekal som v atletickej chôdzi medzi juniormi na 10 km trati a nedosiahol som čas aký som očakával. Toto podujatie ma nezastihlo po menšom tréningovom výpadku v najlepšej forme. Už je to však za mnou…
Škola? Poučenie ?…
Isto aj iní očakávali môj lepší výkon. Skončil som tam na 10 km trati na 10. priečke medzi vekovo najmenej o rok staršími pretekármi. Čas ma však neuspokojil. Ak by som šiel to, na čo som zvyknutý, mohol som byť aj medzi vekovo staršími o niekoľko stupienkov vyššie…
Toho roku budú dorastenecké ME v Taliansku. Zhodou okolností v júli. Ako vnímaš túto príležitosť?
Bude to vrchol sezóny. Rád by som tam uspel. Urobím pre to všetko. Podriaďujem k tomu celé tréningové smerovanie. Blížiace sa dorastenecké majstrovstvá SR budú pre mňa tiež ukazovateľom kvality môjho tréningového zaťaženia i nasadenia.
Patrik, držíme palce. Verím, dovtedy sa ešte stretneme. Napríklad na tradičnej Dudinskej päťdesiatke!
Vždy sa rád zúčastňujem atletických chodeckých aktivít. Dudinská päťdesiatke je pre mňa vzácnou oslavou nielen atletiky, ale športu vôbec.
