Priekopník spravodajstvo
Kto sa čo len trochu viac zaujíma o oblasť športu, kde systémovo a systematicky pracujú pod odborným vedením s deťmi a rozvíjajú ich talent, napomáhajú zvyšovať kvalitu života vo všeobecnosti, iste pozná Športový klub BCF Dukla Banská Bystrica a v ňom hybnú páku tejto činnosti, pani Eriku Karovú.
Načo tajiť, naše rozhovory s ňou obsahujú vždy náročné otázky, lebo sa už roky presviedčame, že táto, v súčasnosti poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, ktorá pracuje aktívne v dvoch komisiách – športu a kultúry, vždy poskytne ochotne aj vecné odpovede. Vráťme sa však do obdobia, kedy ešte poslankyňou nebola. V tom čase na otázku:
Prečo rada pomáha druhým? odpovedala:
„Na základe vlastného prežitku dokážem s porozumením a vlastným citom pochopiť konštatovanie, že keď sa vytratila všetka nádej, keď nikto neprichádzal na pomoc a krásy života vypršali, zistila som, že pomoc vie predsa prísť, i keď zo svojho vnútra neviem vysvetliť ako. Viem však určite, že ten, ktorý tú pomoc úžasne potrebuje, vie byť vďačný a šťastný. Preto som reagovala na oslovenie Občianskeho združenia Milanom Štefánikom zo Senca a prijala ponuku partnerstva v akcii, ktorú organizovali pre handicapované deti (rozhovor sme robili spolu pre internetový magazín Športlandia.sk 10. marca 2018 – pozn.autora). Prežívala som spoločnú radosť s veľmi veľkým počtom spokojných tváričiek. Pred šiestimi rokmi som odštartovala natrvalo svoje kroky do sveta ľudí často bezbranných, bezmocných, ktorí nezištnú pomoc a aktivity k tomu zamerané veľmi potrebujú. Deti sú v tomto prípade na prvom mieste. Veď sama som matkou a manželkou.“
Pani Karová, ale vy organizujete, aktivizujete sa aj v takých akciách a aktivitách, ktoré robia svojou kvalitou dobré meno aj v zahraničí. Sú zavše tiež mimo športové, najväčšie odozvy s pozitívnym hodnotením počujeme na kvalitu ŠK BCF Dukla zásluhou atletickej chôdze. Aká je skutočná pravda?
V prvom rade nás všetkých v ŠK BCF Dukla teší každá pozitívna reakcia na našu činnosť. Pekne sa to dá odpočítať napríklad zásluhou víťazstiev našich detí z rôznych vekových kategórií aj prostredníctvom spomínanej atletickej chôdze. Za víťazstvami je skrytá kvalitná práca našich trénerov, funkcionárov, spolupráca s rodičmi i deťmi samotnými. Ak s nami prídete napríklad na kvalitné preteky v atletickej chôdzi do Litvy aj taká veľká postava atletickej chôdze, akou je vo svete veľmi známy a uznávaný tréner, dnes už 75 ročný Kystatis Pavilonis vám povie, čo znamená vypiplať z malého dievčatka či chlapčeka špičkového pretekára v atletickej chôdzi. Ešte zaujímavejšie vie analyzovať a oceniť prínosy práce s deťmi prostredníctvom všestrannej pohybovej prípravy pre život vôbec. V našom klube sa na tom podieľa dnes viacero kvalitných trénerov, bývalých reprezentantov, za všetkých spomeniem napríklad Petra Horáka, bývalého úspešného skokana do výšky, Martinu Halinárovú, bývalú úspešnú reprezentantku v biatlone, účastníčku piatich olympijských hier v pozícii pretekárky, Juraja Benčíka, trénera olympijského víťaza Jozefa Pribilinca a vyše desaťročie aj Mateja Tótha, ale i Ľuboša Machníka, Claudiu Hladíkovú a najnovšie aj skúseného maratónskeho bežca rokov minulých, úspešného trénera Eduarda Földváryho. Na takú otázku by som v odpovedi mohla spomínať aj mnohé funkcionárky v klube, viacerých rodičov, starých rodičov, ale tiež vedenia základných škôl na území mesta Banská Bystrica. Začať by som potom musela Základnou školou Radvanská…
Prepáčte, nás teraz zaujíma účasť vašich mladých chodcov na známej Olomouckej dvadsiatke? Išlo, predsa, o dosť známe podujatie?…
V prvom rade chcem zdôrazniť, že v Olomouci usporiadali aktívni funkcionári atletickej chôdze už 54. ročník a toto podujatie si pamätá ešte ako chodec a veľmi pekne na neho spomína náš šéftréner Juraj Benčík. Človek náročný na tréningu, ale veľmi rád pracujúci s deťmi a mládežou. Okrem neho tam pretekali a víťazili v iných ročníkoch aj olympijskí víťazi Jožko Pribilinec, Matej Tóth, ale napríklad i olympionik Miloš Bátovský. Toho roku tam vo svojej kategórii zaujal výkonom i technikou napríklad jeho syn. Na 54. ročníku Olomouckej dvadsiatky zvíťazili toho roku naši mladí pretekári ŠK BCF Dukla Banská Bystrica až v štyroch vekových kategóriách a okrem toho sme získali aj jednu bronzovú medailu.
Môžete nám prezradiť aj mená a priezviská vašich medailistov a umiestnenia ďalších pretekárov?
Samozrejme. Víťazmi medzinárodných chodeckých pretekov v Olomouci v mládežníckych kategóriách na trati dlhej 1km sa stali Šimon Bátovský a Dominika Pernická s osobným rekordom 04:50 minúty , na 3000m trati vyhral presvedčivo Lukáš Rosenbaum s osobným rekordom 14:25 minúty, Filip Krestianko zvíťazil na trati dlhej 5000m a bronzovú priečku obsadil s osobným rekordom Lukáš Kristián Kara na trati dlhej 1 km.
V kategórii dievčat na 3 km na 1. mieste skončila AdélaVeselková (ČR) , na 2. mieste Paulína Avenová (ŠK ŠOG Nitra) 15:04, 3. Terézia Kurucová (Olympia Pov. Bystrica) 16:04. Túto kategóriu ŠK BCF DUKLA neobsadila.
V kategórii mužov na 10 000 metrov získal náš dorastenec Patrik Nemčok pekné 6. miesto a v prvej desiatke 9.pozícii medzi mužmi došiel aj ďalší náš dorastenec mieste Michal Duda. Celkovým víťazom hlavnej súťaže 54. ročníka chodeckých pretekov Olomoucká dvadsiatka v kategórii mužov na 10 km sa stal 1. MICHAL MORVAY 43:22 z Vojenského športového centra Dukla.
Slovensko opäť ukázalo v atletickej chôdzi svoju kvalitu aj zásluhou vášho klubu ŠK BCF Dukla. Vaši mladí pretekári pokorili svojich zahraničných súperov. Pekné výsledky, vzorná reprezentácia. Ako toto vnímate?
Na takú otázku sa nedá odpovedať bez čo len krátkeho výletu do minulosti. Zoberme si napríklad len doterajšie preteky trinástich ročníkov Žiackej chodeckej ligy, do ktorých organizácie ako do rozbehnutého vlaku vstúpil práve nás ŠK BCF Dukla, vráťme sa trebárs k nášmu 4. ročníku Banskobystrického chodeckého mítingu. My veríme, že sa nám týmto podujatím podarilo otvoriť aktívnu a úspešnú atletickú chodeckú sezónu druhej polovice roka, v ktorom bola v jeho prvej polovici veľkou brzdou koronakríza. Poďme späť na našu účasť a výsledky na známej Dudinskej päťdesiatke či na kvalitných zahraničných chodeckých mítingoch v Litve, alebo v Poděbradoch. Pribúdajú víťazstvá, skúsenosti, ale aj povinnosti. A na všetko sú potrebné aj financie. Ešte viac otvorené srdiečka ľudí, ktorí to myslia na rôznych stupňoch nášho života so starostlivosťou o naše ratolesti úprimne. Ale aj o starostlivosti veteránov. O všetkom by sa dalo hovoriť cez silu faktov.
Dobre, dohodnime sa, internetový magazín mapuje od vzniku ŠK BCF Dukla nielen výsledky vašej práce, ale aj snahu vášho sponzora, spoločnosť BCF ako nezištne pomáha týmto aktivitám. Ako to bude so športom vyzerať u nás, z vášho pohľadu v budúcnosti?
To je skôr štátnická otázka. Som len komunálna politička so srdcom zapáleným pomáhať druhým, ktorí tú pomoc potrebujú. Na druhej strane ma teší, že sa nám vďaka kvalitným trénerom, dobrým podmienkam a v previazanosti na úspešné domáce kluby i zahraničie darí získavať pocty pre klub, mesto, región, štát s logom BCF Dukla. Blíži sa v Banskej Bystrici EYOF, mňa osobne teší, že máme reprezentantov s našou klubovou značkou, ktorí dobre poznajú silu tohto podujatia a jeho cenu vo svete. My sa v našom klube, kde dnes trénuje vyše 150 detí nehráme na veľkých. My pracujeme a pomáhame. Sme radi, ak sú ľudia, ktorých výsledky našej práce zaujímajú a možno aj motivujú ísť cestou pozitívneho príkladu. Zatiaľ sa nám to darí. Ale tým nehovorím, že nepotrebujeme podporu od Slovenského zväzu atletiky či Ministerstva školstva SR. Také zastavenia a odpočty prostredníctvom konkrétnych výsledkov je potrebné dávať na váhy potreby či nepotreby. Znova, to nie je o funkciách, ale o úprimnosti a hlavne reči vlastného srdca.
Zhováral sa a za odpovede poďakoval
Jozef Mazár
