Jedovaté druhy hmyzu

Blanokrídly hmyz je druhovo najpočetnejšou skupinou našej fauny. Sú medzi nimi stavitelia vysoko účelných a architektonicky dokonale zvládnutých hniezd ako aj prvý výrobcovia papierovej stavebnej hmoty na Zemi. Ako prví zvládli proces konzervácie živej hmoty a „živými konzervami“ zásobujú aj svojich potomkov. Sú prirodzenými regulátormi hmyzu, ktorý je človeku nepohodlný. Tieto spoločne žijúce druhy tvoria najdokonalejšie organizované spoločenstvá medzi živočíchmi. Do tajomného sveta blanokrídlovcov sa môžete dostať prostredníctvom prednášky v rámci cyklu Čo sa skrýva v depozitári?

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného podujatia Čo sa skrýva v depozitári?. V prednáške zoologičky Renáty Kapustovej si 20.06.2023 o 17:00 hod. v Matejovom dome predstavíme druhovo najpočetnejšiu skupinu hmyzu žijúcu na našom území, blanokrídly hmyz. Dozviete sa, ako k ich existencii pristupovať s rešpektom, kedy sa ich báť a ako postupovať pri uštipnutí.

„Prednáška uvedie poslucháčov do tajomného sveta blanokrídleho hmyzu. Súboje kráľovien či robotníc, paralyzovanie alebo usmrtenie koristi, napadnutie nepriateľa a obrana hniezda, to všetko sa deje vďaka žihadlám a jedom, ktorými tieto živočíchy disponujú. Rozprávať sa budeme najmä o včelách, osiach, sršňoch či čmeliakoch. V prírode však nájdeme aj množstvo ich napodobniteľov – neškodných dvojníkov, ktorí sa snažia potenciálnych predátorov zmiasť svojím výstražným sfarbením, až priveľmi podobným sfarbeniu jedovatých druhov. Pripomenieme si tiež obrovský význam blanokrídlovcov pre prírodu i pre človeka, ale spomenieme aj úskalia priameho stretnutia s niektorými z nich“, prezrádza Renáta Kapustová, zoologička Stredoslovenského múzea.

Rôzne skupiny blanokrídleho hmyzu v prípade, že sa ocitnú v nebezpečenstve, sa začnú špeciálne správať a vylučovať poplašné feromóny. Najmä u sociálne žijúceho hmyzu (u mravcov, ôs a včiel) pri zacítení poplašného feromónu slabé a bezbranné jedince reagujú útekom. Pre silných je to zas výzva k útoku.

„Keď sú osy a sršne vyrušené, začnú človeka najprv varovne obletovať. Svoju obranu sprevádzajú hlasným bzučaním a kmitavým letom. Pokiaľ človek odíde, osa ho neprenasleduje. U sršňa je typický poplašný tanec vykonávaný mimo hniezda. Pozostáva z dôsledného bzučania, vrhania sa dovnútra a von z hniezda a útoku alebo približovania sa k cieľu poplašného feromónu. Sršeň sa za normálnych okolností vyhýba konfliktom s človekom. Bodne len v reakcii na to, že naň niekto stúpi alebo ho chytí“, dopĺňa Renáta Kapustová.

Aj keď je osa útočná pomerne agresívna v porovnaní s ostatnými druhmi, pokiaľ človek v blízkosti hniezda naň priamo neútočí, napadnú ho najskôr len strážkyne. Tie vypustia poplašný feromón, ktorý zmobilizuje ostatné osy a narušiteľ je pomerne dlho prenasledovaný. Pri stretnutí mimo hniezda však bodnutie osou nehrozí ani pri nepokojnom správaní (napr. mávaní rukami). Alergické reakcie na jedy blanokrídleho hmyzu po bodnutí alebo uhryznutí sú bežné. Do radu blanokrídleho hmyzu patria však aj mravce. Ako mnohé iné druhy mravcov, aj mravec hôrny nemá žihadlo, má však výkonné hryzadlá a svoj jed dokáže vstreknúť do rany priamo po uhryznutí.

 

„Jed včiel a ôs, ale aj sršňov či čmeľov je u zdravých ľudí životu nebezpečný až po niekoľkých stovkách bodnutí. Život ohrozujúce stavy môžu byť výsledkom rabdomyolýzy, hemolýzy, porúch koagulácie a nedostatku krvných doštičiek, ako aj akútneho zlyhania pečene a obličiek. U alergikov môže naopak jediné uštipnutie viesť k životu ohrozujúcim reakciám. Preto by ohrozené osoby mali pri výlete do prírody nosiť so sebou núdzovú súpravu a to najmä naplnenú adrenalínovú striekačku“, dopĺňa Renáta Kapustová.

Prázdninové pokračovanie podujatia Čo sa skrýva v depozitári? bude pokračovať historickou témou kustóda Stredoslovenského múzea Jakuba Masarika. Tragické udalosti z čias povstania Imricha Tökölyho nájdu svojich poslucháčov 18. júla o 17:00 hod. v Matejovom dome.

SSM, Dana Kurtíková

Pozri tiež

Neznáme Pobaltie, jazyk a tradičné zvyky v Litve

Prví obyvatelia Litvy boli baltské kmene, ktoré začali v 10. storočí vytvárať organizovanú spoločnosť. Bolo to …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *