Klimatická zmena sa dotýka nás všetkých

Cikkerova sieň historickej Radnice na Námestí SNP dnes hostila záverečnú konferenciu k projektu Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica, na ktorý získala samospráva v roku 2021 grant z Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 1,4 mil. eur. Počas uplynulých rokov sa vďaka tomu podarilo mestu nielen naplánovať, ale aj zrealizovať viaceré opatrenia na zmiernenie dopadov a prispôsobovanie sa zmene klímy. Cieľom konferencie bolo oboznámiť odbornú a laickú verejnosť s výsledkami projektu a informovať o krokoch mesta do ďalších rokov.

Banská Bystrica pracuje s klimatickou agendou systematicky už niekoľko rokov. Výsledkom je realizácia mnohých zelených a modrých projektov reagujúcich na zmenu klímy. Čo všetko sa podarilo zrealizovať, a čo všetko samospráva v tejto oblasti plánuje, o tom diskutovali na konferencii pozvaní hostia, inštitúcie a subjekty.

„Klimatická kríza zasahuje do našich každodenných životov čoraz viac. Dôkazom sú extrémne výkyvy počasia v lete i v zime, prívalové dažde, veterné smršte či živelné pohromy. Práve z tohto dôvodu je pre nás realizácia projektov s pozitívnym dopadom na životné prostredie a zmenu klímy prioritou, a do ďalších rokov veľkou výzvou. Som rád, že sme sa ako mesto mohli podieľať na komplexnom klimatickom projekte. Priniesol nám reálne výsledky, ktoré zvýšia kvalitu života obyvateľov. Naším cieľom je zlepšovať životné prostredie, znižovať prašnosť a produkciu CO2 a mať zelenú a zdravú Banskú Bystricu. Ďakujem donorom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska, rezortu životného prostredia, no predovšetkým zamestnancom mestského úradu, ktorí na projekte intenzívne pracovali,“

povedal primátor Ján Nosko na úvod konferencie.

Z projektu sa podarilo komplexne rekonštruovať Materskú školu Šalgotarjánska so zameraním na energetické opatrenia, ako aj vymeniť staré interiérové osvetlenie vo viacerých materských školách za 749 úsporných LED svietidiel. Inštalovaných bolo 633 kusov exteriérových LED svietidiel na Fončorde a v Sásovej, ktorých primárnym cieľom je úspora 50 percent elektrickej energie, čo je v prepočte viac ako 23 ton CO2 ušetrených za rok. Realizovalo sa 8 dažďových záhrad v areáloch materských škôl, v 5 lokalitách MŠ bola vysadená okrasná a izolačná zeleň a ovocné záhrady.  V areáloch škôlok bolo zároveňinštalovaných15 tienení detských ihrísk a na celkovej ploche sme nahradili nepriepustné povrchy za priepustné v rozlohe 1162 metrov štvorcových. Dosiahne sa tým lepšie zadržiavanie zrážok a zlepšenie manažmentu vody v našom meste. K ďalším zrealizovaným opatreniam patrí výmena starých kotlov za moderné plynové kondenzačné kotly v MŠ Lazovná. V neposlednom rade ide o podporu cyklomobility zamestnancov MsÚ zakúpením19 elektrobicyklov, 2 elektrokolobežiek a vybudovaním parkovacieho priestoru s nabíjacími stojanmi v areáli úradu. Dôležitou súčasťou projektu bolo aj spracovanie Akčného plánu pre mitigáciu a adaptáciu na zmenu klímy mesta Banská Bystrica, resp. klimatickej stratégie, ktorú na konferencii predstavil zhotoviteľ dokumentu Tomáš Šembera zo spoločnosti EKOJET, s. r. o. Pozvanie na konferenciu prijal aj nórsky partner projektu z Metropolitnej univerzity v Osle Jørn Holm Hansen. Prítomným porozprával o skúsenostiach a príkladoch dobrej praxe v súvislosti so zmierňovaním dopadov a prispôsobením sa zmenám klímy v Nórsku, s dôrazom na Oslo:

Zmenu klímy v Nórsku už cítime. Zažívame viac dažďových zrážok, obdobie so snehom je kratšie, zmenšujú sa ľadovce, je viac záplav i zosuvov pôdy,  hladina morí sa zvyšuje. Ak by sa aj v najbližších desaťročiach podarilo zásadne znížiť klimatické emisie spôsobené človekom, ešte potrvá, pokým sa trend otepľovania zvráti. Preto je nevyhnutné pripraviť sa na narastajúce klimatické zmeny a prispôsobiť sa ich dopadom. Oslo podniklo viaceré kroky a naše ciele sú ambiciózne: stať sa do roku 2030 uhlíkovo neutrálnym mestom. Pracujeme so 16 prioritnými oblasťami, ktoré majú jednotlivcom i podnikom uľahčiť každodenné rozhodnutia priaznivejšie pre klímu. Patrí medzi ne napr. ochrana uhlíkových zásob v lesoch okolo mesta, obnova vodných tokov a parkov, vysádzanie stromov či bezemisná výstavba. Pokiaľ ide o adaptáciu, v snahe pokryť nárast populácie, musí Oslo výstavbu zhustiť a orientovať do výšky. Ak nedôjde k plánovaniu riadenia zrážkovej vody, kombinácia extrémnejších dažďov a zvýšeného podielu plôch s vysokou hustotou medzi budovami, bude mať za následok zvýšenú zraniteľnosť spôsobenú znížením prirodzeného odtoku v mestskom priestore.“

O tom, že klimatická zmena sa týka nás všetkých sme sa mohli neraz presvedčiť aj v meste pod Urpínom, keď sme boli konfrontovaní veternou smršťou či obdobím extrémneho sucha.

 „Aj to nás posilnilo v snahe poctivo sa pripravovať na klimatickú zmenu a dopady, ktoré spôsobuje. Banská Bystrica patrí medzi najzelenšie krajské mestá, s podielom 56 percent zelene vrátane lesov, a to chceme zachovať. Realizáciou všetkých opatrení v rámci projektu Reakcia na zmenu klímy sme k 31. januáru 2024 dosiahli úsporu viac ako 582 ton CO2. Pripravujeme ďalšie adaptačné opatrenia, rekonštrukcie budov zamerané na energetické úspory, obnovu verejného osvetlenia, budovanie energetického spoločenstva, obnovu vozového parku verejnej osobnej dopravy nákupom ekologických vozidiel a ďalšie,“

povedal Martin Lakanda, vedúci Odboru rozvojových aktivít MsÚ.

V ďalšom období sa chce mesto zamerať na zavádzanie záväzkov a opatrení, ktoré vyplynuli z vypracovanej klimatickej stratégie. Pokračovať chce v príprave samostatných klimatických projektov, budovaní kapacít zamestnancov, ako aj vo vzdelávaní a zvyšovaní informovanosti o tejto téme. Samospráva má už dnes rozpracované projekty Zelených sídlisk zamerané na revitalizáciu verejných priestranstiev s budovaním prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Ďalej ide o obnovu mestského parku či Námestia slobody. Odbor rozvojových aktivít mesta MsÚ pracuje na projekte vytvorenia zelených striech na ZŠ Sitnianska a  Zariadenia sociálnych služieb na ul. 9. mája vrátane jeho zateplenia. Zároveň ide o zámery rekonštrukcie mestských budov – základných škôl s cieľom dosiahnuť energetické úspory, ako aj projekty budovania fotovoltických elektrární v meste.

„Akýkoľvek projekt, ktorý sa v meste pripravuje alebo realizuje už má určitý dopad na zmenu klímy. Vždy sa snažíme spracovať ho tak, aby sme jeho realizáciou usporili CO2,“

dopĺňa Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia implementácie projektov MsÚ.

Zdenka Marhefková

Pozri tiež

Súťaž o virtuálne okuliare

Výstava Od telegrafu k internetu sa snaží ukázať obrovský šok v komunikačnej technológii ľudstva. Zatiaľ čo …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *