Priekopník spravodajstvo
Po víťaznej bitke pri Budatíne v decembri 1848 dobrovoľníci a cisárske vojsko nevtiahli do Žiliny, ako by sa dalo očakávať. Malo to viaceré príčiny, no rozhodujúcou bola skutočnosť, že honvédi pri ústupe zničili most cez Váh. Preto sa vrátili hore Kysucou až do Čadce. Tu si jeden deň oddýchli a potom sa vybrali do Jablunkova. Tam strávili vianočné sviatky.
No Silvester už nebol veľmi veselý. Na Nový rok vypochodovali znova smerom na Žilinu. A hneď na druhý deň, teda 2. januára 1849 a na tom istom mieste, sa znova stretli s honvédmi. Ich príchod bol taký nečakaný, že honvédi tentoraz nestačili zničiť medzitým obnovený most. Preto dobrovoľníci rýchlo vtiahli do mesta a zastavili sa až na jeho historickom námestí. Túto udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa na východnej strane Mariánskeho námestia v blízkosti Farskej ulice a je na nej tento text: „Pred týmto domom dňa 4. januára 1849 členovia prvej SNR a vodcovia Slovenského povstania v rokoch 1848-1849 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban vyzvali zhromaždený ľud z okolia Žiliny do boja za národnú slobodu Slovákov. Pamätnú tabuľu dali osadiť Matica slovenská, mesto Žilina a Zbor Žilincov v roku 1999“.
Niektorí historici hovoria, že na národnom zhromaždení v Žiline bolo málo ľudí. Vo svojich spomienkach si na to posťažoval aj J. M. Hurban. Lenže – skúsme sa vžiť do myslenia občanov mesta. Celé týždne tam boli honvédi. Zničili most cez Váh a na úteku sa zastavili až v Predmieri, aby sa o pár dní opäť vrátili do mesta a Žilinčanom otravovali sviatočné vianočné dni. No a hneď po Novom roku ďalšia bitka na druhom brehu Váhu a ďalší náhlivý hrmot vozov, diel a jazdy, čo opúšťala mesto. Nemožno sa čudovať, že Žilinčania boli už nadmieru zneistení, a preto aj opatrní. Mikuláš Dohnány si však dobre všimol, že za každým oknom každého domu na námestí boli siluety postáv a že z podbránia každého domu po hlúčikoch postupne vychádzali ďalší a ďalší ľudia, až bol tento kút námestia zaplnený až po mariánsky stĺp.
V Žiline je dôstojným spôsobom uctená a zachovaná aj individuálna pamiatka na osobnosť Ľudovíta Štúra. Uprostred Štúrovho námestia stojí jeho monumentálna bronzová socha v nadživotnej veľkosti. Ľudovít Štúr je tam stvárnený ako osnovateľ slovenskej štátnosti s pravou rukou na srdci a v ľavej ruke so slovenským štátnym znakom. Jej autorom je sochár Ladislav Berák.