V Brezne diskutovali s odborníkmi o zlepšení kvality ovzdušia

Aká je kvalita ovzdušia u nás a ako ju vylepšiť? Touto témou sa zaoberali účastníci workshopu v rámci projektu Cmart City Academy. Podľa slov odborníkov, hlavnými zdrojmi znečisťovania ovzdušia na Slovensku sú lokálne kúrenie a automobilová doprava. Treba preto hľadať riešenia, ako kvalitu života v meste vylepšiť.

Workshop zaujal zástupcov mesta aj žiakov Základnej školy Karola Rapoša

V stredu 15. marca sa v priestoroch zasadačky Mestského úradu na Nám. gen. M. R. Štefánika 3 uskutočnil workshop v rámci projektu Smart City Academy, zameraný na zlepšenie kvality ovzdušia, spôsobom, ako ju vylepšiť, spojený bol tiež s inšpiratívnymi ukážkami zo zahraničia. Zástupcovia Smart Cities klubu a Slovenského hydrometeorologického ústavu predstavili progres realizácie projektu, jeho aktivity, výstupy a viedli neformálnu diskusiu so zástupcami mesta, poslancami mestského zastupiteľstva, ako aj zástupcami spoločností a okresného úradu.

V doobedňajších hodinách hostia zavítali aj do Základnej školy s materskou školou Karola Rapoša. Na workshope sa zúčastnili žiaci 6. až 9. ročníkov, ktorí boli iniciatívni, zapájali sa do diskusie, v súvislosti s prostredím odpovedali na otázky, čo sa im v Brezne páči a čo nie. Štyria najaktívnejší dostali za odmenu meteostaničku, ostatní si odniesli okrem poznatkov aj malý prezent.

Jedným z riešení je chodiť pešo alebo využívať bicykel

Ako pre MY Horehronie povedal poradca v oblasti implementácie inovácií a Smart Cities, bývalý viceprimátor Brna Jaroslav Kacer, na Slovensku máme dva hlavné zdroje znečisťovania ovzdušia, a to lokálne kúrenie a automobilovú dopravu. „Treba preto hľadať riešenia, aby sa kvalita života zlepšila. Napríklad, ak žijeme v rodinnom dome, využiť správne postupy kúrenia. Brezno je mestom krátkych vzdialeností, preto auto využívať len na vzdialenejšie cesty, radšej chodiť pešo alebo využívať bicykel.“

Smart Cities klub je originálnou neformálnou platformou slúžiacou na výmenu skúseností a spoluprácu medzi vedením miest a expertmi pri príprave stratégií a programov na ceste k Smart City. Podľa slov predsedu klubu Miroslava Juríka, takéto workshopy, aký sa konal aj v Brezne, sú súčasťou projektu, v rámci ktorého organizujú zahraničné študijné pobyty v Holandsku, Rakúsku či plánované v Dánsku a Švédsku, konferencie a ďalšie aktivity, slúžiace na zlepšenie informovanosti o kvalite ovzdušia. Primárne sú zamerané na úlohu samospráv v tejto oblasti, a to získať skúsenosti, akým spôsobom a aké typy projektov robia samosprávy v krajinách, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality ovzdušia. „Verím, že tieto workshopy sú prínosom a na základe spätnej väzby od primátorov, prednostov či ďalších zástupcov miest viem, že už pripravujú projekty, ktorými sa inšpirovali napríklad v Holandsku v oblasti aktívnej mobility. V oblasti verejných priestorov a vnútorných mestských štvrtí som sa rozprával aj s primátorom Brezna, ktorý sa vlani zúčastnil na študijnom pobyte v Asperne, novovybudovanej mestskej štvrti Viedne. Sám priznal, že ho to inšpirovalo a bude hľadať cesty, ako tieto skúsenosti realizovať v rámci projektu, ktoré mesto pripravovalo a stále pripravuje.“

Z hľadiska kvality ovzdušia sa okres Brezno radí medzi rizikové oblasti

V rámci Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia je na území Slovenska rozmiestnených 52 automatických monitorovacích staníc, v Brezne sa však takáto nenachádza. „Na základe informácií, ktorými disponujeme, sčítania obyvateľov v roku 2021, sú v tomto regióne domácnosti, ktoré kúria tuhým palivom. Vzhľadom na kotlinovú polohu a vyšší výskyt inverzií, je predpoklad, že sú tu podmienky zhoršené a z tohto dôvodu celý okres Brezno radíme medzi rizikové oblasti z hľadiska kvality ovzdušia,“ uviedol vedúci odboru pre monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ Martin Kremler.

A aký má vplyv kvalita ovzdušia na zdravie človeka? „Nie som lekár, ale ak sa bavíme primárne o vyšších koncentráciách PM prachových častíc, je tam negatívny dopad na kardiovaskulárny systém, dýchaciu sústavu.“

Ku kvalite ovzdušia podľa slov odborníka môže prispievať každý z nás. „Ak sa bavíme o kúrení tuhým palivom, sú to investične nákladné záležitosti, ako je zatepliť rodinný dom, vymeniť okná, dvere, aby sa v nich znižovala energetická náročnosť v domácnosti, potom stačí spáliť menej paliva a vypustíme aj menej škodlivín. Druhá vec je, vymeniť kotol, ak máme 20- až 30-ročný za novší, ktorý je efektívnejší a na kg spáleného paliva má podstatne menej emisií. Pri kúrení drevom platí, kúriť treba suchým drevom, ideálne sušiť ho dva roky. Nutná je tiež správna kúrenárska prax a v tomto treba medzi všetkými obyvateľmi robiť osvetu, aby sa oheň nedusil, bol dostatočný prístup vzduchu a aby horenie prebiehalo pri ideálnych podmienkach. Vtedy sú emisie nízke v porovnaní s negatívnym javom, kedy sa oheň dusí.“

Mesto BR, Monika Dolňanová, foto: M.B.

Pozri tiež

Žiacka chodecká liga ide do finále

V meste pod Urpínom sa  vo štvrtok 23. mája 2024 uskutoční finále Žiackej chodeckej ligy …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *