Župa vyzvala vládu, aby pomohla strategickým podnikom cez envirofond

Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja dnes schválilo výzvu adresovanú vláde, na prehodnotenie rozdeľovania peňazí z envirofondu pre strategické podniky, ktorých prevádzka je energeticky náročná a teda ju významne ovplyvňujú ceny elektriny. Na území kraja sa nachádzajú hneď tri.

Pomôcť v čase krízy strategickým podnikom by mohla novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Zákon dnes umožňuje prostredníctvom environmentálneho fondu vrátiť naspäť do strategických podnikov 7,5% z výnosu, získaného z dražieb emisných kvót. Táto suma by však mala byť vyššia, k čomu dnes vyzvali vládu aj poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).

„Vyspelé krajiny, ktoré chcú na svojom území takéto strategické podniky udržať, im ponúkajú  kompenzácie z výnosu v priemere vo výške 18%.  Realita u nás je taká, že hoci je v zákone 7,5%, ministerstvo životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch túto výšku meniť. Podľa podnikov sa im v podobe kompenzácií vrátili v uplynulých rokoch len asi 2% z výnosu,“ povedal na dnešnom tlačovom brífingu predseda BBSK Ján Lunter.

V dobe, keď ceny energií, potravín a ďalších dôležitých komodít raketovo stúpajú, hľadajú vyspelé krajiny všetky možné riešenia, ako systémovo pomôcť.

„Preto aj my vyzývame vládu, aby zamedzila významným hospodárskym škodám a urýchlene zákon o obchodovaní s emisnými kvótami novelizovala, pri stanovení výšky kompenzácie na 18%. Aj takto môže pomôcť udržať u nás podniky, z ktorých každý zamestnáva rádovo stovky až tisícky ľudí a ktoré sa významným spôsobom podieľajú na tvorbe HDP,“ doplnil Ján Lunter.

Ohrozená je výroba priamo v kraji

 To, že sa touto témou zaoberalo aj krajské zastupiteľstvo, nie je náhoda. Na území BBSK sa nachádzajú hneď tri takéto strategické podniky, ktorým boli vyplatené kompenzácie z Environmentálneho fondu – ide o Železiarne Podbrezová, SHP Harmanec a o spoločnosť Slovalco v Žiari nad Hronom.

„Práve posledný menovaný, výrobca primárneho hliníka, patrí k energeticky najnáročnejším spoločnostiam a ročne na svoju výrobu spotrebuje až 10 % celoslovenskej spotreby elektriny. Preto sa Slovalca silne dotýka zvyšovanie cien energií a hrozí, že v roku 2023 bude spoločnosť nútená ukončiť výrobu v Žiari nad Hronom. Pritom ide o spoločnosť s ekologickou prevádzkou, ktorá zamestnáva až 4% všetkých zamestnaných v žiarskom okrese. To nesmieme dopustiť,“ povedal podpredseda BBSK Ondrej Lunter.

Naviac, koronakríza a čipová kríza ukázali, že v strategických materiáloch sa nedá vždy spoľahnúť iba na dovozy zo zahraničia a vlastná výroba hliníka je pre Slovensko o to významnejšia, že je predpoklad, že dopyt po ňom nebude v dlhodobom horizonte klesať.

„Ak nevynaložíme zdroje z envirofondu pre podniky ako Slovalco, prídeme o ekologického výrobcu hliníka a budeme musieť nakupovať „špinavý“ čínsky hliník,“ upozorňuje podpredseda BBSK.

Obavy v regióne

„Ani náš kraj, ani naša krajina a ani Európa si nemôžu dovoliť o takúto prevádzku prísť – o to dôraznejšie preto apelujeme na vládu, aby sa ku strategickým podnikom, ktoré dávajú prácu množstvu ľudí a vyrábajú suroviny nevyhnutné pre fungovanie dnešnej spoločnosti, postavila partnersky a dorovnala ich kompenzácie na úroveň európskeho priemeru – teda 18% výnosu z dražieb emisných kvót,“ povedal Ondrej Lunter.

„Obyvatelia stredného Pohronia sledujú situáciu so strachom a obávajú sa, že výroba hliníka v Žiari nad Hronom po 70 rokoch skončí. Spustili sme preto petíciu na podporu zachovania spoločnosti Slovalco, do dnešného dňa máme vyzbieraných asi 5000 podpisov, do mesiaca-dvoch predpokladáme, že ich bude dvojnásobok. Vláda už dva roky sľubuje, že zmení zákon tak, aby boli naše spoločnosti konkurencieschopné. Má k dispozícii nástroje a aj dostatok zdrojov v environmentálnom fonde, uvidíme, ako sa k tomu postaví aj po tejto výzve,“ uzavrel Ladislav Kukolík, poslanec ZBBSK za obvod Žiar nad Hronom.

BBSK, Lenka Štepáneková

Pozri tiež

Participatívny proces zameraný na obnovu mestského parku je ukončený, vyjadriť sa k nemu môže široká verejnosť

Cieľom participatívneho procesu bolo počas posledného polroka zvyšovať povedomie o histórii parku, informovať o limitoch z hľadiska …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *