Uši k duši – veľká pomoc proti osamelosti

Program Uši duši je telefonická linka pomoci pre ľudí, ktorí sa cítia byť osamelí. Prvotná myšlienka tohto programu vznikla počas prvej vlny pandémie, kedy ľudia ostávali zo dňa na deň doma osamelí a museli čeliť neistote, smútku a izolácii.

Príležitostný dobrovoľnícky program vznikol vďaka spolupráci dvoch subjektov – Centra dobrovoľníctva, n.o. a Pedagogickej fakulty UMB, ktoré obe pôsobia v Banskej Bystrici. Inšpirovali ich mnohé iniciatívy vznikajúce po Slovensku ako dôkaz solidarity. Oni sa rozhodli spojiť sily a expertízu z oblasti psychológie a sociálnej práce a spoločne so študentami dali programu názov Uši k duši. Je to program o povzbudení, rozhovoroch cez telefón, o sile slova, ale i o vychádzaní zo zóny komfortu, či aktívnom počúvaní. Hlavne o posledných dvoch vo svojich spätných väzbách často hovorili dobrovoľníci, ktorí pravidelne telefonovali klientom a boli im bútľavými vŕbami.

Treba však povedať, že sa nejedná o odbornú psychologickú pomoc, ide skôr o vypočutie a zdieľanie bežných životných radostí a starostí prostredníctvom dobrovoľníkov a dobrovoľníčok z radov študentov UMB. Tí dostávali počas intenzívneho 3 mesačného programu pravidelnú mentorskú a supervíznu pomoc od svojich vyučujúcich z Pedagogickej fakulty a napĺňali tak svoje komunitné poslanie.

Koncom mája skončila jeho 2. etapa, ktorá začala vo februári 2021 a z nášho pohľadu ju vnímame ako veľmi úspešnú a tiež prospešnú. Sú za tým nie len pekné čísla, no predovšetkým povzbudivé výpovede klientov a klientiek, ale aj dobrovoľníkov na linke. Do programu sa ich prihlásilo dvadsať, medzi ktorými boli seniori, osamelé matky, zdravotne znevýhodnení, či ľudia v produktívnom veku. Na linke si s nimi telefonovalo 19 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Spolu uskutočnili 479 hovorov a pretelefonovali neskutočných 10 631 minút. Telefonáty s klientmi a klientkami nás utvrdili v presvedčení, aká častá je osamelosť ľudí plynúca z izolovanosti či anonymity miest a koľko radosti a nádeje vie vniesť do života krátky rozhovor s človekom.

„Zo spätnej väzby bolo cítiť veľakrát radosť, vďačnosť a nadšenie a ja som si uvedomila, aká som neskutočne vďačná za dobrovoľníkov a dobrovoľníčky v programe, ktorí sa stali jeho súčasťou“

spomína koordinátorka za Centrum dobrovoľníctva Veronika Kosková.

„Som úplne nadšená z programu. Zuzka bola perfektná, veľmi ďakujem za ňu. Mali sme si čo povedať. Vnúčatá mám ďaleko, veľmi to pozdvihne človeka. Myslím, že nám to obom veľa dalo.“ dodáva jedna z klientiek.

„Dobrovoľníkmi na linke boli aj tentokrát študenti pomáhajúcich profesii, ktorí majú k sociálnej téme blízko a touto formou si tak mohli vykonávať prax. Vďaka podpore ich pedagógov bolo profesionálne postarané o dobrovoľníkov a v končenom dôsledku aj o klientov.“

približuje Alžbeta Brozmanová Gregorová, ktorá zastrešuje program na Pedagogickej fakulte UMB a školí dobrovoľníkov a dobrovoľníčky na túto činnosť.

 Ešte povedali…

„Program bol skutočne užitočný. Nie len pre klientku, ale koniec koncov aj pre mňa a klientka o tom ani nevedela. To, že som niekomu pomohla v ťažkom období, že tam na druhej strane telefónu bol niekto, kto sa tešil, že mu spríjemňujem deň, týždeň a ťažké obdobie, bolo najväčším zadosťučinením. Taktiež som si uvedomila, že človek môže byť nápomocný aj maličkosťami, ako napr. počúvaním osamelého človeka. Určite som sa naučila aktívne počúvať,“

dobrovoľníčka Klaudia.

„Vďaka programu som objavila niektoré moje silné stránky, o ktorých som nevedela, že ich mám. Pri telefonovaní s klientom som využila hlavne načúvanie/vypočutie si druhej strany, empatiu a hlavne rešpektovanie iného názoru. Pôsobenie v takomto programe človeka naučí vystúpiť z komfortnej zóny a dáva príležitosť naučiť sa niečo nové,“

dobrovoľníčka Radka.

„Keďže to bola moja prvá skúsenosť v oblasti sociálnej práce s človekom so zdravotným znevýhodnením, bola to pre mňa veľká škola. Aj keď mám za sebou skoro 3 roky štúdia, prax mi osvetlila viac vecí, čo sa týka vnímania sveta ich očami,“

dobrovoľník Adam.

Ďakujeme všetkým, ktorí nás podporili a veria tak ako my, že dobrovoľníctvo má svoje miesto v spoločnosti a hovorí o jej vyzretosti. Tešíme sa, že nezastavujeme a ideme vpred. Majte nastražené uši, lebo osamelých duší je ešte mnoho a  dobrovoľníkom, či dobrovoľníčkou, ktorí vypočuje, povzbudí, môže byť každý z nás.

TS Centra dobrovoľníctva,  Veronika Kosková

Pozri tiež

TATRANSKÉ SÚSTREDENIE ADEPTOV ŠTARTU NA EYOF 2022

„V nedeľu 17. októbra sa zišla na Štrbskom Plese v hoteli Toliar tridsiatka nádejných atlétov ročníkov 2006 …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *