Veľkonočné sviatky v minulosti a dnes

Veľká noc, veľkonočné sviatky alebo Pascha je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. O oslavách Veľkej noci v minulosti a dnes sme sa porozprávali s etnografkou a kurátorkou Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Janou Nahálkovou.

Ako vyzerali oslavy Veľkej noci v minulosti?

„Veľkonočné sviatky sa v minulosti spájali s obradmi, ktoré mali pozitívne ovplyvniť poľnohospodárske práce, zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie ľudí a hospodárskych zvierat, či očistiť obec od negatívnych síl. Medzi hlavné prostriedky, pomocou ktorých sa tieto želané ciele mali dosiahnuť patrili voda – ako symbol čistoty a zdravia, vajíčka – symbol kontinuity života a zeleň v rôznej forme – symbol prebúdzajúcej sa prírody a životnej sily. Príchodom kresťanstva vznikol na našom území zložitý systém predstáv a úkonov, v ktorých sa spája posvätné so svetským. V predveľkonočnom pôste, ktorý sa začínal na Popolcovú stredu, sa z dedín vynášala slamená figurína – Morena. Táto bola oblečená do ženského zväčša sviatočného kroja. Morena symbolizovala zimu, temnotu, choroby a smrť. Ľudia preto pociťovali potrebu sa jej zbaviť sa jej a s ňou aj všetkého zlého a chorého. Niektorých oblastiach sa obchôdzka s Morenou spájala s prinesením zelenej ratolesti do dediny. Veľkonočné sviatky patria medzi najdôležitejšia cirkevné sviatky v roku. Na Kvetnú nedeľu sa v kostoloch svätili bahniatka, ktoré sa potom odkladali do siatin, používali sa na liečenie, či sa nimi okiadzal dobytok pri prvej jarnej paši. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty sa ľudia zvykli umývať v potoku pred východom slnka. Svätenou veľkopiatočnou vodou sa kropil doma, hospodárske budovy aj domáce zvieratá. V tieto dni bývali na kostoloch zviazané zvony. Očistnú funkciu mal aj oheň zapaľovaný pred kostolom na Bielu sobotu, ktorému sa hovorilo „Judášov oheň“. Popol i uhlíky z neho odnášali ľudia na polia v očakávaní dobrej úrody. Na Bielu sobotu sa v domoch zapaľoval nový oheň, na ktorom sa pripravovali jedlá. Na Veľkonočnú nedeľu posvätené jedlá sa považovali za sakrum. Vaječné škrupiny, kosť zo šunky i omrvinky z obradového koláča sa zahrabávali do polí, aby ich chránili pred nepriaznivými živlami. Gazdovia v tento deň kotúľali po poli biely okrúhly koláč, aby mali dobrú úrodu. S veľkonočným pondelkom sa spájajú obyčaje kúpania a šibania dievčat a žien. S veľkonočným pondelkom sa spájajú obyčaje kúpania – oblievania vodou a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom upleteným z čerstvých prútov. V starších obdobiach sa verilo, že šibaním sa prenesie plodonostná a životodarná sila z prúta na človeka a vodou sa zabezpečí jeho zdravie a krása. Šibanie spoločne s oblievaním bolo charakteristické pre západné Slovensko, na ostatnom území skôr prevládalo oblievanie vodou. Súčasťou obyčaja bolo pohostenie mládencov a ich odmenou boli maľované vajíčka. Dospelí mládenci niekde dostávali surové vajce symbolizujúce plodnosť. V minulosti nebolo zvykom obdarúvať výduvkami, pretože sa to považovalo za urážku. Menší chlapci chodili šibať a polievať doobeda, ženatí muži len najbližšiu rodinu. Vyzbierané naturálie slúžili na pohostenie na večernej zábave, na ktorú boli pozvané aj dievčatá. Ešte v prvej polovici 20. storočia mali tieto obyčaje dozvuky na druhý deň, keď zasa naopak dievčatá a ženy oblievali a šibali každého muža, ktorého stretli.

Ako sa zmenili tradície osláv v posledných desaťročiach?

„Od tretiny 20. storočia začínajú obchôdzky s Morenou zanikať a prechádzajú už len do repertoárov folklórnych skupín. V súčasnosti sa stretávame s ich realizáciou v rámci kultúrnych akcií aj v mestách. Veľkonočná kupačka a šibačka však pretrváva aj v dnešnej dobe. Zaniklo však kúpanie v potokoch i oblievanie z vedier pri studni. Mládenci a muži zvyknú používať menšie množstvo vody, prípadne nejakú kolínsku vodu. Obyčaj sa však teší stále veľkej obľube na dedinách i v mestách. Je to príležitosť, kedy sa stretáva rodina, priatelia. Pôvodná funkcia týchto sviatkov sa vytratila a ostala už len spoločensko-zábavná. A symboly Veľkonočných sviatkov, ako sú zeleň a vajíčka, skrášľujú už len naše príbytky.“

Na vidieku sa asi tradície uchovali lepšie ako v mestách, aký je medzi nimi rozdiel?

„Ľudia z mesta zvyknú v čase veľkonočných sviatkov relaxovať, navštevujú príbuzných a priateľov, trávia čas v prírode alebo sa venujú rôznym iným aktivitám. Na dedinách, predovšetkým členovia folklórnych skupín, pokračujú v tradíciách veľkonočných sviatkov a dievčence zvyknú riadne vyoblievať a vyšibať. Ak je v blízkosti aj nejaký potok, neraz sa stane, že sa v ňom niektorá dievčina ocitne.“

Čo by ste zapriali našim čitateľom na záver?

„Čitateľom prajem sviatky plné oddychu, pohody a dievčatám a ženám veľa kupačov.“ 

K tomuto prianiu sa samozrejme pripája aj naša redakcia.

(pef), foo: tasr

Pozri tiež

VEĽKONOČNÉ RADOSTI už po šiestykrát v Mýte pod Ďumbierom

Veľkonočná nedeľa na Horehroní bola už po šiestykrát v znamení veľkonočných tradícií, folklóru a remesla. Krásne slnečné …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *