Ten, kto chodil  a navštevuje predvianočný medzinárodný halový mládežnícky turnaj O pohár Jozefa Vengloša na banskobystrických Štiavničkách pravidelne si  mohol z úst čestné ho prezidenta Únie európskych futbalových trénerov, doc. PhDr. Jozefa Vengloša vypočuť veľa poučného ako napredovať úspešne pri výchove talentovaného futbalistu, ako to robia vo vyspelých futbalových krajinách sveta. Za štvrťstoročie existencie tohto turnaja takto vystúpil Jozef Vengloš v hale VŠC Dukla, kde podujatie organizuje skupina vôkol Mgr. Petra Benedika, viac ako 20 krát. V každom ročníku vždy na záver podujatia osobne poďakoval všetkým za účasť i zvyšovanie kvality práce s futbalovými ratolesťami. Foto: Ján Miškovič

Venglošov pohár v Banskej Bystrici má svoju tradíciu, ale aj vysokú kvalitu

Dňa 14. decembra toho roku napíše v banskobystrickej hale Vojenského športového centra Dukla na Štiavničkách medzinárodný halový futbalový turnaj 14 ročných a mladších futbalových talentov svoju 26 kapitolu bohatej futbalovej histórie.

Pri tejto príležitosti sme sa o jeho tradícii a kvalite porozprávali vo futbalovej Európe so známym mládežníckym trénerom a otcom myšlienky robiť také podujatie, Mgr. Petrom Benedikom. Tu sú otázky jedného z mediálnych sponzorov tohto podujatia, internetového magazínu www.sportlandia.skodpovede pána Benedika, dotýkajúce sa práve tohto podujatia:

Pán Benedik, o Venglošovom pohári je známe, že ním prešlo veľmi veľa zaujímavých a vzácnych futbalových osobností a talentov európskeho futbalu. Mohli by sme menovať okrem iných z tých najznámejších aj súčasných slovenských futbalových reprezentantov, zhodou okolností futbalových brankárov Dominika Greifa z bratislavského ŠK Slovan, alebo tiež Dominika, ale Holeca, zo žilinského MŠK. Obaja sú už reprezentantmi Slovenskej republiky medzi seniormi. Na turnaji ako mladé futbalové talenty sa objavili okrem iných napríklad aj Marek Hamšík, Peter Pekarík , Miroslav Stoch,  neskôr aj Milan Škiniar ktorých pozná dnes celá vyspelá futbalová Európa, ba mnohých z nich aj futbalový svet. Dá sa povedať, že aj takí futbalisti budujú zázemie kvality a úroveň tohto podujatia?

Futbalová mozaika Venglošovho pohára očami fotoreportéra Jána Miškoviča.

Určite áno, ale začať musíme ešte u ich trénerov a funkcionárov futbalových klubov, v ktorých vyrastali. V prvom rade musíme zopakovať názov FK Dukla Banská Bystrica. A vzápätí na to, ak pôjdeme do detailov, tak sa postupne dostaneme aj k iným významným a vzácnym klubom, športovcom či dokonca aj k podaktorým rodičom samotných hráčov a dobrovoľníkom, ktorí rôznymi spôsobmi obohacovali a obohacujú toto významné podujatia. Nemôžem z priestorových dôvodov na tomto mieste všetkých menovať, ale napríklad  medzi takých patrí isto aj bývalý úspešný atlét Ľuboš Balošák z atletickej Dukly, či ďalší, ktorí sa rozhodli pomáhať zvyšovať kvalitu Venglošovho pohára. Zájsť musíme aj do zahraničia, trebárs do futbalového Olomouca, k ich trénerom mládeže Davidovi Čechovi a súčasným kormidelníkom 14 ročných detí Michalovi Kovářovi s jeho asistentom Michalom Ponížilom, či k nášmu bývalému reprezentantovi, hráčovi slávneho Interu Miláno, Vratislavovi Greškovi, ktorý príde na tohoročný turnaj s družstvom MFK Dukla Banská Bystrica. Z Maďarska nesmieme zabúdať na Zoltána Ofellu z Vácu, ktorý sa dnes s klubom FC Hatván a štábom svojich ľudí podieľa v spolupráci so Slovákmi Jánom Tršom z Lučenca či trénermi FK Slovan Dudince Miroslavom Žirkom, Romanom Jelokom i Marcelom Dohnálkom z Veľkého Krtíša a ďalšími na príprave výberu družstva Hontu na toto podujatie. Dôkazy, že veľký potenciál turnaja spočíva aj  v nadväzovaní spolupráce rôznych klubov, z rôznych regiónov strednej Európy prostredníctvom trénerov i ich funkcionárov. Náš súčasný futbal detí a mládeže toto veľmi potrebuje.

Dá sa tomu rozumieť prečo je tomu tak. Napríklad taká Olomouc hráva v detských a mládežníckych kategóriách dnes pravidelne, trebárs s Ajaxom Amsterdam či nemeckými klubmi. Do Nemecka ste často chodievali hrávať so svojimi mládežníkmi aj vy s vtedajšou armádnou Duklou Banská Bystrica. Bola to iná doba. Vraj, na také konštatovanie osobne nerád spomínate. Je to pravda? Ak áno, prečo?

Vrátim sa k obsahu zaujímavej otázky. Olomouc chodí do futbalovej Európy, napríklad do Holandska, kde my sme z Dukly vyslali nášho Rastislava Móresa v minulosti aj preto, lebo sme spolupracovali systémovo napríklad s našim majstrom Európy vo futbale z roku 1976 Antonom Ondrušom. Ako a prečo, o tom sa píše dokonca v knižke Futbaloví anjeli a démoni, ktorú sme práve pred rokom, pri štvrťstoročí organizovania Venglošovho pohára vyprevadili v banskobystricej hale VŠC Dukla k čitateľovi. Prečo to spomínam? Pri všetkých pozitívach futbalovej práce  ma mrzí, že mnohí sa prestali učiť náročnejším formám futbalovej roboty. Poviem to ešte otvorenejšie, príkladnej pracovitosti s deťmi, ktorou sa dnes na vysokom stupni prezentujú vyspelé európske futbalové veľmoci. Poctivá práca s deťmi je poznať ich život už v rodine, škole a denno – denne o tom komunikovať. Aj s rodičmi, pedagógmi. Mne toto v slovenskom futbale stále na mnohých miestach veľmi chýba. Hej, rozumiem výhovorkám, a konštatovaniu: doba sa zmenila. Zmenila sa aj preto, lebo mnohí tréneri s deťmi nechcú začať poctivou robotou práce s futbalovým detailom vo výchove talentu už u seba samotného. Preto dnes nemáme majstrov Európy napríklad ani v kategórii 16 ročných futbalistov, dnes už síce kategória 16 ročných ME nemá, ale existujú pre kategóriu 17 ročných, ale  preto naše družstvá nehrajú dôstojnú úlohu v špičkovom európskom futbale mládežníkov a seniorov. Kto tvrdí opak, nehovorí pravdu! Pravda je však i tá, aj u nás, v našom slovenskom futbale, máme v tomto smere vzácne výnimky. Ak mladý chlapec napríklad nevedie denne seriózne futbalový denník, nemôže skvalitňovať svoj život a futbalový rast. Nemá k dispozícii po roku, dvoch vlastnú sebakontrolu odpočtu kvality práce. Ani on, ani jeho rodičia, ani jeho pedagógovia, ani jeho tréner, ani jeho klub. Pýtam sa, koľkých našich futbalistov vybrali za posledných 10 rokov do futbalových výberov sveta? Koľkých trénerov? Žiadnych. Mnohí mladí chlapci, ešte skôr, než sa stanú kvalitnými futbalistami, unikajú do žoldnierskeho štýlu futbalového života aj s trénerom či funkcionárom, ktorí túto oblasť zanedbávajú. Nechodia na individuálne tréningy z rôznych príčin a nezdokonaľuje každú futbalovú maličkosť napríklad dotykom nohy s loptou a vlastnou hlavou. Tréneri neučia dieťa slušne a poctivo komunikovať…To sú témy, ktoré naša 26 ročná turnajová história Venglošovho pohára obsahuje. Dnes nechápme, že dres s podpisom venuje mladému chlapcovi na turnaji napríklad Marek Hamšík či Peter Pekarík len preto, že obaja sú reprezentanti a sú populárni. Oni samotní najlepšie vedia čo je sláva a čo sa za ňou skrýva. Málo trénerov hovorí deťom o tom, že ten dres od v Európe uznávaných a cenených futbalistov v sebe skrýva práve  poctivý štýl práce. Samotných hráčov, ich rodičov, učiteľov, trénerov, funkcionárov. Ak toto padá, padá všetko. To isté platí pre našu spoluprácu  s médiami, rodičmi či dobrovoľnými funkcionármi. Nám roky pomáhajú pri organizácii tohto turnaja ľudia z juhu Slovenska, alebo od Bratislavy, napríklad zo Slovenského Grobu či iných kútov Slovenskej republiky. My si veľmi vážime v tomto smere prácu kvalitných a srdcom oddaných dobrovoľných futbalových činovníkov vidieckeho futbalu a snažíme sa ju prepájať zásluhou krajských výberov s prácou tamojších krajských a oblastných futbalových zväzov. Nie je to jednoduchá a krátkodobá robota, ale aj tak sa rodili a rodia noví Penksovci, Semeníkovci, Hamšíkovci, Škriniarovci, Pečovskí, Greifovci či Holecovci. Vážime si prácu tých trénerov, ktorí nachádzajú a objavujú talenty, pracujú s nimi dobre a oni sa potom začínajú presadzovať aj medzi seniormi. Rovnako chcem oceniť prácu médií, že sú nám v organizovaní turnaja a pri jeho propagácii roky nápomocné. Aj tu by som mohol menovať množstvo mien a priezvisk, názvy médií nevynímajúc.

Počuli sme od viacerých trénerov, ktorí na tento turnaj dnes chodia roky pravidelne a bez pozvania v úlohe divákov, že podujatie vnímajú ako súčasť svojho sebavzdelávania. Čo vy na to?…

Pozitívny výsledkom a vizitka ich samotného prístupu k futbalovým povinnostiam. Reč futbalového srdiečka nepustí. Samozrejme, že nás taká skúsenosť a také poznanie teší. Dnešný turnaj O pohár docenta Vengloša nie je zďaleka len o Petrovi Benedikovi. On ani taký nikdy nebol. Ďakujem za všetkých, ktorí prispievajú k tomu, že v tej predvianočnej atmosfére prinášajú pod Urpín na podujatie kus úprimnej futbalovej kvality Európy prostredníctvom svojich výsledkov, svojho poznania, poznávania a zážitkov, prostredníctvom svojej osobnej účasti na podujatí. Futbalové akadémie a vidiecky futbal, to je jeden veľký komplex. Ak v tej reťazi čo len jedno ohnivko hrdzavie, tá reťaz sa pretrhne a niet potom pozitívneho odpočtu. Nám sa organizovaním Venglošovho pohára darí komunikovať s ľuďmi, ktorí ctia svojim progresom a svojou zodpovednosťou život na tejto planéte. Znie to možno dosť všeobecne, ale aj keď iba okrajovo, snažil som sa načrtnúť, prečo sa nám darí organizovať stále kvalitný Venglošov pohár. Znova však pravdou je, že aj vďaka mnohým médiám a kvalitným futbalovým novinárom a prítomnému predvianočne ladenému divákovi detského futbalu.

O vás je známe, že vy ste hrávali s deťmi futbal na rôznych ihriskách s rôznym povrchom. Dokonca ste si tie ihriská pripravovali. Aj my ďakujeme vám, že jedno také ihrisko a jeho prípravu prostredníctvom jedného turnaja, teda Venglošovho pohára, ste sa rozhodli sprístupniť aj čitateľskej verejnosti. Pozrieť sa aspoň okrajovo za oponu jeho organizovania.

Dovolíme si tento rozhovor poskytnúť nielen čitateľom Športlandie.sk otvorením stálej rubriky – Venglošov pohár – ale aj viacerým médiám, počínajúc napríklad internetovým médiom www.priekopnik.sk, potom  magazínmi Klubu priateľov Dukly a pokračujúc napríklad aj internetovými novinami Slovenský rozhľad. Všetkým, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku:

O niektorých udalostiach môžete písať veľa krát, ale ak ich nepotvrdíte výsledkami praxe a dokonalým poznaním a overením súvislostí, samotné deti a rodičia neuveria, že ide o skutočne užitočnú a potrebnú formu širokospektrálnej spolupráce.

Rozhovor pripravil Jozef Mazár

Pozri tiež

Dopravná situácia v okrese Banská Bystrica v mesiaci november

V novembri dopravná polícia v Banskej Bystrici zaevidovala 26 dopravných nehôd, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *