Zabúdali sme?! Zabúdame?! Budeme zabúdať?!

Obec Kremnička je súčasťou Banskej Bystrice. V dejinách mesta a Slovenska sa stala smutne známou vlnami popráv ľudí zadržaných po potlačení povstania, v závere roka 1944 a na začiatku roka 1945. Pri obci Kremnička v septembri 1944 vykopali hlbokú protitankovú priekopu ako súčasť obrany mesta pred predpokladaným tankovým útokom nemeckých jednotiek. Kľukatila sa od lesa nad dedinou až po koryto rieky Hron. „Protitanková priekopa bola asi vo vzdialenosti 25 – 30 metrov vpravo (smerom k Banskej Bystrici) od dnešnej cestičky vedúcej pešou alejou k pamätníku“, upresňuje historička umenia Klára Kubičková žijúca v Banskej Bystrici. Priekopa nakoniec nesplnila svoj pôvodný účel. Nemecké ozbrojené zložky a ich partneri zo slovenskej strany, po potlačení povstania, nachádzajú jej iné využitie. Stala sa masovým hrobom pre zaistených priamych účastníkov povstania alebo rasovo prenasledované osoby, ktoré strieľali v tých miestach. Všetko začalo v nedeľu 5. novembra 1944 o 5.30 hod., s pokračovaním 20. novembra 1944, 12. a 19. decembra 1944, 5. a 20. januára 1945, 19. februára 1945 a 8. marca 1945. V spomenutých dátumoch došlo k zastreleniu 747 ľudí (478 mužov, 211 žien, 58 detí. Obete národnostne patrili k Slovákom, Čechom, Francúzom, Britom, Rusom, Ukrajincom, židom /podľa náboženstva/, Rómom /dobovo Cigánom/). Počet zastrelených bol možno aj vyšší, ak započítame medzi obete napr. nenarodené dieťa zastrelenej MUDr. Boženy Ferencovej Pickovej. Podľa zápisu v Knihe zaistencov sa nachádzala vo vysokom stupni tehotenstva.

Po skončení vojny sa pristúpilo k exhumácii masového hrobu. Do Kremničky prichádzali ľudia, aby identifikovali pozostatky svojich príbuzných. Nocľah im poskytli miestni obyvatelia. Neidentifikované obete a obete, ktoré nemal kto odviezť a pochovať boli opäť pochované do spoločných hrobov. 12. mája 1945 pricestoval do Kremničky aj prezident Československej republiky Dr. Edvard Beneš a obetiam prejavil oficiálnu štátnu úctu.

Ponuku vytvoriť pamätný areál s pomníkom dostal národný umelec architekt Dušan Jurkovič.

„Zatiaľ nebol objavený dokumentačný materiál, ktorý by zaznamenával cez ktoré orgány, úrady, prebehlo celé konanie a rozhodnutie o tom, že sa postaví takýto pomník. Vieme iba, že dozor nad tým patril SNR. Jurkovič Banskú Bystricu poznal, keďže určité práce pre mesto pripravoval aj skôr. Napr. interiér pre banku na námestí (budova dnešnej OTP banky), alebo vypracoval štúdiu k prípadnej novostavbe veže pre evanjelický kostol. Nakoniec poznal aj okolie, keďže často chodil na liečenie do kúpeľov Sliač“, približuje Klára Kubičková.

Pamätný areál v Kremničke je posledným projektom pozoruhodného a významného slovenského architekta. Jeho konečnej realizácie sa už ale nedožil. Dušan Jurkovič v pokročilom veku určil pre pamätník pyramidálny tvar a kamenný materiál, ktorý by pretrval stáročia.

„Pyramída predstavuje v podstate pratvar pohrebnej architektúry a je znakom určitej večnosti. Motívom trojice krížov sa orientoval na svoju činnosť v období Veľkej vojny (Prvej svetovej vojny) v oblasti Haliče, kde po ňom ostalo 42 realizovaných cintorínov pre padlých vojakov“, vysvetľuje Klára Kubičková.

Za nosný stavebný kameň bol určený fialový ryolit pochádzajúci z kameňolomu pri Hliníku nad Hronom. Výška samotného pomníka bola plánovaná do výšky 11,85 m. Do nej sa započítaval aj nerealizovaný chýbajúci kríž (tiež mal byť z ryolitu) na vrchole s výškou 1,40 m. Ten sa nakoniec nerealizoval. Ukončenie prác na pamätníku bolo plánované na rok 1948. Ibaže 21. 12. 1947 Dušan Jurkovič umrel a februárové udalosti roka 1948 priniesli zmenu držiteľa politickej moci v Československu. Obidve udalosti posunuli ukončenie prác areálu pamätníka o ďalší rok. Po Dušanovi Jurkovičovi prevzal prácu architekt František Faulhammer, ktorý zažil atmosféru Jurkovičovho ateliéru. Za dobovo ideologicky nevyhovujúci kríž pripravil dve alternatívy. Prvú predstavoval Československý štátny znak a druhú kamenná hviezda. Nakoniec sa na vrchol pomníka dostala hviezda z kovu pred ktorou vyčnieva pravá ruka so vztýčeným ukazovákom a prostredníkom symbolizujúcimi akt sľubu. Tento motív bol po roku 1990 z vrcholu pomníka odstránený. Areál pamätníka verejnosti oficiálne odovzdali 9. mája 1949 na oslavách piateho výročia ukončenia vojny.

Nemilá skutočnosť vandalského charakteru postihla písmená veršovaného textu básnika Andreja Plávku.

Klára Kubičková upresňuje: „Písmo z bronzu sa začalo po roku 1990 kradnúť a bolo vždy nahrádzané – vlastne prilepované náhradným z umelej hmoty. Keďže lep na kameni dlho nevydrží, písmo postupne opadáva a znovu sa doplňuje. Samotný pomník nie je v zlom stave, ale je po dlhé desaťročia bez údržby, so zanedbaným okolím, chýbajúcimi informáciami a orientáciou pre návštevníkov. Skutočne nedáva obetiam, na pamiatku ktorých bol vytvorený, takú česť akú by si zaslúžili.“ K týmto slovám treba uviesť, že areál pamätníka v Kremničke je od 26. júna 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

V roku 1995, na počesť a pamiatku obetí židovského pôvodu, realizoval izraelský architekt Juraj Arieh Fatran, architektonický doplnok. Vytvoril, medzi pomníkom a pasmi hrobov, kamenný tvar menory (symbol judaizmu sedemramenný svietnik) s hebrejským slovom – „Pamätaj“. Opäť historička umenia Klára Kubičková: “Tejto realizácii predchádzalo niekoľko návrhov. Pôvodný názov pamätníka bol „Pomník obetiam fašizmu“. Istý čas sa používal názov „Pomník SNP“ od ktorého sme sa vrátili späť k obetiam fašizmu. Prevažná časť tam pochovaných obetí sú židia. Z toho dôvodu sa objavila požiadavka a nutnosť, aby aj táto skutočnosť bola sprítomnená. Najskôr sa uvažovalo o umiestnení osobitného pomníka pri potoku. Následne sa objavili návrhy vybudovať ho priamo v areáli pamätníka. Architekt Fatran je pôvodom zo Slovenska a v štáte Izrael bol autorom viacerých pomníkov venovaných pamiatke zavraždených židov. Jeho dielo spĺňa požiadavku na vytvorenie jednoty a prispôsobeniu sa hlavnému Jurkovičovmu objektu. Veľmi dobre ho dopĺňa a má svoju výrazovú hodnotu.“

Potešujúcou správou je, že v Čechách vznikol projekt „Európska cesta po Jurkovičových dielach“. Klára Kubičková sa intenzívne zaujíma o spomenutý projekt: „Organizátormi sú mestá Nové Město nad Metují a Skalica. Cesta by tvorila jednotnú dráhu, vytvorenú zo zastávok tvorených Jurkovičovými dielami v Čechách, na Morave, na Slovensku a v Poľsku. V súčasnosti sa pracuje na zhromažďovaní materiálov a na dokumentácii k projektu.“ Areál „Pomníka obetiam fašizmu“ v Kremničke by mal tvoriť jednu zo zastávok pripravovaného projektu.

Robert Hoza

 

Pozri tiež

Rešpektujme prácu iných a majme pred panelákom čistejšie

K najdiskutovanejším témam v našom meste jednoznačne patrí zber komunálneho odpadu a dočisťovanie stojísk. Aj napriek tomu, že …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *