Priekopník spravodajstvo
Reprezentuje SR v karate, v disciplíne kumite – športový zápas. Vo svetovom rebríčku sa nachádza na 48. mieste v kategórii do 67 kg. Skúsil to aj v nižšej hmotnostnej kategórii mužov do 60 kg, čo mu prinieslo titul akademického európskeho šampióna. Trénuje v klube Centrum mládeže karate v Banskej Bystrici pod vedením trénera Jozefa Poliaka. Koncom septembra sa zúčastnil prestížnej súťaže v Hamburgu. Za veľký športový vzor má otca, ktorý v minulosti patril medzi úspešných športovcov a nakoniec k športu priviedol aj jeho samého.
Predstavíte na úvod vášho otca?
„Otec sa venoval grécko-rímskemu zápaseniu. Vzhľadom na jeho nevýhodu, ľavú ruku má úplne bezprstú, dosiahol vo svojej kariére vynikajúce výsledky. Stal sa aj majstrom Československa, čo nebolo vôbec jednoduché! Pre mňa, od útleho detstva predstavoval veľký vzor, čo mi zostalo dodnes. Ľudia ho poznajú všade, kde sa ocitnem. Veľakrát sa ma pýtajú, či otec nebol náhodou zápasníkom a že sa na seba veľmi podobáme. Myslím si, že jeho plná škatuľa medailí a trofejí ma priviedla k športovaniu. Chcel som ho dobehnúť a získať minimálne toľko trofejí ako on. Vďaka tomu sme pred nástupom do prvého ročníka ZŠ, spolu s maminou navštívili karate klub neďaleko nášho domova. Videl som prvý tréning, zapáčilo sa mi to a povedal som si, že to vyskúšam. Trafili sme do čierneho a ostalo mi to dodnes.“
Ako ste dopadli na spomenutom podujatí v Hamburgu?
„Bola to jedna z najprestížnejších súťaží, čo sa týka svetovej úrovne. Zúčastnili sa jej mnohí pretekári svetovej špičky. V mojej kategórii, do 60 kg, sa prihlásilo 81 súťažiacich. Podľahol som už v prvom kole reprezentantovi Kazachstanu 2:0, ktorý je aj vicemajstrom sveta z roku 2008. V boji o postup do finále ale svojmu súperovi podľahol a tým som stratil nárok na ďalšie pokračovanie v súťaži. Súťaž bola trojdňová. Po príchode do Hamburgu sme sa ako zvyčajne ubytovali a hneď som aj absolvoval tréning, kvôli zhodeniu posledného kilogramu hmotnosti. Po vážení nasledoval voľný čas, ktorý som využil na odpočinok a regeneráciu pred súťažou. Nasledujúce tri dni patrili súťaži. Postupne sa predstavovali všetky kategórie podľa stanoveného programu. Počas celej súťaže sme sa ako celok reprezentačného kolektívu navzájom povzbudzovali a psychicky podporovali. Súťaž skončila v nedeľu okolo obeda a my sme okamžite cestovali domov.“
Pôvodne ste ale súťažili v kategórii do 67 kg?
„Moja hmotnosť sa pohybovala v rozmedzí 66 – 68 kg. Vzhľadom na moju výšku a telesné proporcie padlo rozhodnutie znížiť moju hmotnosť a skúsiť to v nižšej hmotnostnej kategórii do 60 kg. Ocitol som sa pred úlohou zhodiť približne 7 kg. Mal som na to necelých 20 dní čo znamenalo pomerne výrazný problém. Aby som to čo najrýchlejšie dosiahol rapídne som znížil prísun stravy. Predovšetkým psychicky to bolo veľmi náročné. Počas týchto dní sa objavila ako depresia tak aj nervozita. Prijímal som prevažne jedlá v tekutej forme – ovocné a zeleninové šťavy a výživové doplnky. Predovšetkým som ale musel zvýšiť príjem bielkovín. Kuracie prsia pripravené nad parou alebo vo vode s množstvom zeleniny boli denne na jedálničku. Teraz mám váhu nastavenú správne na 62 – 63 kg. Aj zo dňa na deň sa dajú 2-3 kilá zhodiť bez väčších problémov. Už to nemá tak dramatické pozadie, ako keď ma tlačil čas. Postupným a správnym prístupom sa redukcia hmotnosti dá pokojne upraviť.“
Významným medzníkom je pre vás súťaž v Salzburgu v roku 2014.
„Áno, na ten turnaj veľmi rád spomínam, pretože som v 2. kole porazil francúzskeho reprezentanta, ktorý je aktuálnym držiteľom titulu majstra sveta do 67 kg. V súboji o tretie miesto som ale prehral s pretekárom zo Srbska a skončil som na piatom mieste. Považujem to za môj doteraz najväčší úspech.“
Karate a životná filozofia. Môže sa použiť takéto spojenie?
„Určite. Karate sa venujem od detstva a myslím si, že veľmi ovplyvnilo moje zmýšľanie, psychiku a celkový pohľad na život. Určite sa mu budem venovať čo najdlhšie, pretože je toho ešte veľmi veľa, čomu sa môžem vďaka nemu naučiť. Karate ma naučilo, čo je tvrdá drina, trpezlivosť a čo všetko je potrebné spraviť, aby sa naplnilo po čom naozaj túžim. Človek sa dokáže zaprieť, vie si určiť cieľ a ísť si za ním. To, že sa človek vie aj ubrániť, je skôr bonus k tomu všetkému, čo karate skutočne ponúka.“
Je karatista, ktorý je vašim vzorom?
„Ako som už spomenul, v prvom rade je mi najväčším športovým vzorom môj otec. Samozrejme je veľa športovcov, ktorých obdivujem za predvedené športové výkony, ale vyslovený idol nemám.“
Bojové umenia ako aj karate sú často zaraďované do filmov. Ak by sa objavila možnosť účinkovania vo filme prijali by ste ju?
„Musím sa priznať, že ma to napadlo, keď som bol na strednej škole. Často som ostával po ranných tréningoch dlhšie v telocvični a skúšal rôzne akrobatické kúsky z filmov. Bol to skôr taký detský sen. Teraz sa orientujem na trénerskú prax a všetku pozornosť smerujem tam. V blízkej budúcnosti by som sa chcel uplatniť ako kondičný tréner.“
Skúsme ešte viac rozobrať vaše stravovanie.
„Momentálne si udržujem váhu do 60 kg. Dávam si pozor na to, čo cez deň prijmem. Netvrdím, že sa obmedzujem. Naučil som sa, čo a kedy je najvhodnejšie konzumovať, aby to prospelo športovému výkonu aj s prihliadnutím na redukciu hmotnosti. V podstate zjem všetko na čo mám chuť, len si to podľa vlastných potrieb upravím. Veľmi dôležitá je správna voľba produktov. Výrobky z bielej pšeničnej múky nekonzumujem vôbec. V mojej strave dominuje zelenina, ovocie, orechy, vajcia, kuracie prsia, ryby, odtučnené syry a celozrnné výrobky. Každý večer pripravím plán toho, čo budem jesť nasledujúci deň. Týmto spôsobom dostanem všetko pod kontrolu. Zloženie stravy závisí aj od toho, kedy mám tréning a koľko ich za deň absolvujem. Počas dňa sa stravujem minimálne šesťkrát, pretože častejšie konzumovanie menších porcií mi zabezpečí rovnomerné rozloženie energie do celého dňa. Neprichádza ani pocit hladu a telu dám aj dostatok energie. Netvrdím, že sa stravujem stopercentne. Z času na čas si doprajem aj tučnejšie jedlo alebo sladký dezert, čo ma uvoľní psychicky a nabudí do ďalších dní. Vždy sa pred výberom jedál spýtam seba samého, či to aj moje telo naozaj potrebuje.“
Priblížme aj tréningový proces.
„Momentálne sa nachádzame v poslednej fáze prípravy pred nadchádzajúcimi majstrovstvami sveta, ktoré sa budú konať 25.-28. októbra v rakúskom Linzi. Cez týždeň väčšinou absolvujem desať tréningov. Ak nemám iné povinnosti, práca a škola, trénujem aj individuálne čo potrebujem alebo v čom cítim nedostatky. Tréningy pripravuje tréner Jozef Poliak. V tejto časti prípravy ich individualizuje na každého jedného z nás. Ráno začíname hodinovým tréningom o 8. hodine a potom som ešte 30 minút v posilňovni. Večerný tréning máme od 18:00 hod. do 19:30 hod. Tu sa venujeme taktickým veciam alebo modelovaným situáciám zo športového zápasu.“
Mali ste nejaké zranenia? Ak áno, v dôsledku čoho vznikli?
„Aj keď sa karate považuje za bezkontaktný šport, pravidlá povoľujú len ľahký kontakt do tváre. Silnejšie kontakty sú trestané. Zranenie môže nastať pomerne ľahko. Karate je vysoko-rýchlostný šport a situácia sa v zápase mení každou sekundou. Počas neho musíme byť neustále v strehu a správne reagovať na súpera. Nie je možné danú techniku v maximálnej rýchlosti vždy ukontrolovať. Ovplyvňuje to množstvo faktorov, ale myslím si, že nikto nechce súperovi schválne ublížiť. Ak nestihnete v zlomku sekundy správne zareagovať, už môže prísť tvrdší kontakt alebo zranenie. Pri takomto športe treba počítať s tým, že sa to môže prihodiť.“
V lete ste absolvovali akademické súťaže. Ako ste v nich dopadli?
„Počas leta som sa zúčastnil dvoch významných akademických súťaží. Prvou boli júlové Akademické európske hry v Zahrebe, kde som obsadil prvé miesto a získal môj prvý titul v kategórii do 60 kg. Potvrdilo sa, že chudnutie malo svoj význam. V auguste som sa zúčastnil na akademických majstrovstvách sveta v Porte, kde ma zo súťaže vyradil v prvom kole reprezentant z Ruska.“
Nepomýšľate po absolvovaní štúdia dostať sa do kolektívu VŠC Dukla Banská Bystrica?
„Dukla karatistov doteraz nezastrešovala, ale tento rok bolo karate prijaté medzi olympijské športy. Po prvýkrát sa predstaví v roku 2020 na LOH v Tokiu. Niekoľko mojich kolegov – karatistov už dostalo ponuku spolupráce s Duklou. Uvidíme ako sa všetko časom vyvinie. A čo sa mňa týka? Ak by sa naskytla možnosť spolupráce, určite by to stálo za zváženie.“
LOH v Tokiu v roku 2020 sú pre vás výzvou aj motiváciou.
„Určite. Sníval som o tom už ako malé dieťa. Vtedy som ešte nevedel, že karate nepatrí medzi olympijské športy. Teraz sa to stáva realitou. Nominovať sa na LOH bude nesmierne ťažké, ale motivácia je veľmi silná. S istotou môžem povedať, že do prípravy sa vložím stopercentne. Olympiáda je o štyri roky a veľa vecí sa môže ešte zmeniť.“
Takže rodičia môžu byť na vás patrične hrdí.
„Zaujímalo by ma, keby tu boli, čo by nato povedali. Ale myslím si, že áno. Pozorujú koľko času a energie tomu všetkému venujem a že sa naozaj snažím.“
Robert Hoza
