Priekopník spravodajstvo
Richard Galovič má za sebou viac ako ročné pôsobenie na poste riaditeľa VŠC Dukla Banská Bystrica. Snaží sa o pretransformovanie známeho športového centra v meste pod Urpínom na športové podmienky a výzvy 21. storočia. Periodiku Priekopník, v otázkach, predstavil svoju víziu vhodných zmien pre ďalšie napredovanie VŠC Dukla Banská Bystrica.
Je všeobecne známe, že ste boli jeden z kritikov systému stredísk vrcholového športu. Ako je teda možné, že ste sa ocitol v pozícii riaditeľa najväčšieho štátneho strediska vrcholového športu VŠC Dukla Banská Bystrica?
„Možno práve z toho dôvodu. Vo vrcholovom športe pracujem 20 rokov a myslím si, aby to ale neznelo neskromne, že už mám nejaké skúsenosti. Spolu, s tenistom Karolom Kučerom, vlastníme InPulse Fitness Academy, v ktorej sme sa za 15 rokov postarali o približne 22 000 klientov. Medzi nimi by sme našli aj veľa špičkových športovcov. Ako kondičný tréner a neskôr športový manažér som sa podieľal na zisku 16 olympijských medailí pre Slovenskú republiku. Mám najvyššie telovýchovné vzdelanie. Vnímal som to tak, že získané skúsenosti ponúkajú aj možnosť kritického pohľadu. Skutočnosťou ale ostáva, že ponuku riadiť túto organizáciu som využil až na tretíkrát. Angažovanosť v iných športových projektoch mi predtým bránila, z časového hľadiska, vyjadriť sa kladne. Dnes to vnímam ako veľkú chybu. Mohli sme byť v reorganizácii Dukly podstatne ďalej. Byť riaditeľom Dukly predstavuje privilégium, ktoré mi dennodenne umožňuje sledovať šport a jeho aktérov priamo v továrni, ktorej sa darí vytvárať najvýznamnejšie športové úspechy našej krajiny.“
Ako si spomínate na svoj vstup do Dukly?
„Nikdy predtým som v štátnej organizácii na tejto úrovni nepracoval. Navyše v Dukle mi moju kritickosť, v počiatkoch, pekne spočítali. Na strane druhej sa potvrdilo, že organizácia bola riadená hlavne zvykovými právami. Našiel som v nej zamestnancov s extrémne poddimenzovanými platmi. Dokonca sa im nikto, z pohľadu riadenia, alebo pozitívnej motivácie dlhodobo nevenoval. Nekonečné a často sa opakujúce politické výmeny riaditeľov spôsobovali väčšinou veľkú skepsu už pri zavádzaní akéhokoľvek nového projektu. Chýbala stabilná kompetenčná schéma, ktorá by znemožňovala neustále narastanie administratívnej záťaže, ale aj stále väčší odklon od komplexnej starostlivosti o športovcov. U mnohých zamestnancov som nebadal hrdosť na organizáciu, ktorá onedlho bude oslavovať 50 rokov trvania a bez pochybností patrí k vzácnym klenotom slovenského športu.“
V akom stave ste našli športové zložky organizácie?
„Z hľadiska koncepcie riadenia športu najhoršiu črtu predstavovalo rovnostárstvo pri zabezpečovaní podmienok pre športovú prípravu. Nevytváralo motiváciu stať sa napredujúcim, alebo úspešným športovcom. Manažovanie športu systémom športových oddielov, priamo na pôde strediska, preukázateľne potláčalo individuálnu zodpovednosť zainteresovaných – ako športovcov tak aj trénerov. K pozitívnemu hodnoteniu športu často stačilo len to, aby bol niekto z tréningovej skupiny úspešný. To znamenalo, že ostatní, menej úspešní športovci a tréneri, sa často „kolektívne zviezli“ na úspechu kolegu. Absencia presne stanovených výkonnostných kritérií, určujúcich zaradenie a neskôr zotrvanie športovcov a trénerov v stredisku, spôsobovala praktickú “nesmrteľnosť“ trénerov na ich postoch, ale aj absolútnu nepružnosť štátneho systému v zaraďovaní perspektívnych športovcov a ich osobných trénerov.“
Kto podľa vás nesie zodpovednosť za stav v akom sa Dukla nachádzala?
„Téma zodpovednosti za stav v akom sa Dukla nachádzala úzko súvisí so stavom, v akom sa nachádzal celý slovenský šport. Dukla navyše vždy bola „štátom v štáte“. Dosah športových zväzov na jej činnosť bol takmer nulový. Pre úspešnú činnosť stredísk vrcholového športu je potrebné už konečne presne zadefinovať vzájomné kompetencie medzi strediskami a športovými zväzmi. Konkrétne sa to týka zabezpečenia športovej prípravy zameranej na účasť reprezentantov na vrcholných európskych aj svetových podujatiach a olympiádach. Žiaľ, aj dnes sa často u niektorých zväzov stane, že strediská vrcholového športu – štátom riadené organizácie, pripravia športovcov s maximálnou precíznosťou, ale zväzy ako občianske združenia „pokazia“ športovú formu zverencov tým, že nezvládnu kvalitne zabezpečiť ich účasť na dôležitých podujatiach. Pritom títo športovci reprezentujú našu krajinu. Samozrejme, som si vedomý toho, že zväzy nemajú na starosti iba štátnu športovú reprezentáciu.“
Ako pod vašim vedením prebiehala reorganizácia Dukly?
„Tri mesiace prebiehali hĺbkové analýzy. V závere roka 2015 sme ministerstvu obrany predložili koncepciu navrhovaných zmien. Obsahovala zásadnú zmenu Organizačnej štruktúry Dukly s výrazným posilnením individuálnej zodpovednosti. Zavedením exaktných výkonnostných kritérií a spustením projektu „Dukla Elite Team“ sme do života uviedli diferencovaný prístup podpory športovcov. Vďaka týmto zmenám a podpore ministerstva sa podarilo zmeniť percentuálny pomer financií, ktoré z nášho rozpočtu investujeme priamo do zabezpečenia športovej prípravy. Z pôvodných 9%, stúpla na 21% v súčasnosti. Jednoducho úspešnejší športovci dostanú viac ako tí menej úspešní, navyše si dovolím tvrdiť, že z pohľadu zabezpečenia priamej športovej prípravy naši športovci v histórii Dukly nikdy neboli na tom lepšie. Zavedenie unikátneho „Informačného Systému Dukla“ viedlo k zníženiu administratívnej náročnosti „papierovačiek“, pri zabezpečovaní športu, o 30%. Okrem ekonomického odboru sa tomu určite potešili aj naši tréneri, ktorí sa teraz môžu viac venovať svojim zverencom. Náš systém manažmentu športovej prípravy, spojený s individuálnym Harmonogramom športovej prípravy, zamedzuje jej duplicitné financovanie a maximálne zefektívňuje využívanie štátnych prostriedkov. Dnes, pre nás, každý športovec predstavuje samostatný projekt. A to bez ohľadu na vykonávaný šport. Všetky spomenuté projekty prebiehali paralelne a ich vzájomné vplyvy sme pozorne vyhodnocovali, nakoľko kvôli nutnej reorganizácii sme nechceli ohroziť najdôležitejší cieľ Dukly, ktorým bolo úspešné účinkovanie našich športovcov na Olympijských hrách Rio de Janeiro 2016.“
Športovci VŠC Dukla patrili na olympiáde k najúspešnejším. Váš pohľad na ich účinkovanie?
Zlatá olympijská medaila Mateja Tótha v chôdzi je obrovským úspechom komplexného zabezpečenia atletiky i systematickej práce celej generácie športovcov a trénerov v našom stredisku. K absolútnej spokojnosti nám chýbala ešte jedna medaila od ďalších piatich športovcov umiestnených v prvej desiatke. Špeciálne u strelca Juraja Tužinského, ktorý obsadil štvrté miesto a od olympijskej medaily ho delili iba dve desatiny bodu. Kajakár na divokej vode, Jakub Grigar, skončil piaty. Pritom dve bránky pred cieľom ešte viedol. Skvelé výkony podali aj ďalší športovci. Kladivár Marcel Lomnický obsadil piate miesto, rýchlostný kanoista Peter Gelle skončil v najsilnejšej disciplíne, K1 muži, na ôsmej pozícii. Potešili skokanky sestry Dana a Jana Velďákové, kanoista Vincent Farkas, ale aj cyklista Patrik Tybor. Všetci bojovali a myslím si, že môžeme byť hrdí nielen na všetkých 19 športovcov, ale aj na ich trénerov, ktorí taktiež tvorili súčasť slovenského olympijského družstva. A nesmieme zabudnúť ani na športových odborníkov a fyzioterapeutov Dukly, ktorí stáli v pozadí, nielen za „dukláckymi“ olympijskými úspechmi, ktoré slovenská výprava v Brazílii dosiahla.
Aké sú šance našich športovcov, na zimnej olympiáde, ktorá začne o 14 mesiacov?
„Verím, že pre ZOH 2018 sa nachádzame vo veľkej výhode. K športovcom, ktorí sa pripravovali na Rio, sme zaradili do diferencovaného modelu prípravy „Dukla Elite Team“ aj všetky naše hviezdy zimných športov. Dovolím si pred začiatkom predolympijskej sezóny tvrdiť, že ak niečo zásadné nepokazíme, naši športovci sa budú uchádzať o päť olympijských medailí. Špeciálne alpskí lyžiari Veronika Velez-Zuzulová, Petra Vlhová, Adam Žampa a biatlonistky Anastázia Kuzminová a verím, že aj Paulína Fialková so zmiešanou štafetou.“
Ako sa vyvíjajú vzťahy medzi Duklou a športovými zväzmi?
„Teší ma, že sa nám vďaka vysokej aktivite Jozefa Gönciho, ktorý u nás koordinuje Odbor športu, postupne darí zlepšovať komunikáciu so športovými zväzmi. Duklu vnímame, ale radi by sme ju aj rozvíjali, ako komplexnú servisnú organizáciu športových zväzov. V mnohých športoch Dukla dáva do zabezpečenia reprezentácie oveľa vyšší vklad, akým je vklad zväzov. A aj keď nám nevychádza všetko podľa našich predstáv, snažíme sa zo zväzmi budovať vzťahy na vzájomnej dôvere. Napríklad v biatlone všetci členovia reprezentačných družstiev sú našimi zamestnancami. Za ich prípravu nesieme plnú zodpovednosť. Nepodarilo sa nám presvedčiť nové vedenie zväzu v tom, že k prospechu riadenia tréningových procesov a zodpovednosti za výsledky našich zamestnancov, by bolo jednoduchšie, keby z našich radov pochádzal aj reprezentačný tréner. Naše argumenty nezabrali a zväz na pozíciu reprezentačného trénera vybral vlastného kandidáta. Od tohto momentu sme to nekomentovali a po oponentúre „Harmonogramu športovej prípravy“ sme svoju dôveru v spoločný projekt, vyjadrili aj 480% navýšením finančných zdrojov do športovej prípravy oproti minulej sezóne. Aby mal pán reprezentačný tréner vytvorené vysnívané podmienky na prípravu. Nový zákon o športe priniesol športovým zväzom nevyhnutné navýšenie rozpočtov o 8 miliónov Eur ročne pre nasledujúce štyri roky. Závislosť zväzov na strediskách, ako „sociálnych organizáciách“, tým prirodzene môže klesať. Úspešné športové zväzy, s vlastnou infraštruktúrou, si budú môcť dovoliť zakladať vlastné strediská športovej prípravy. Takto pôsobiaci “konkurenčný tlak” zmení súčasné nastavenia stredísk vrcholového športu. Dukla bude pre športovcov zaujímavá len vtedy, ak okrem sociálneho zabezpečenia im bude schopná zabezpečiť aj splnenie predstáv o vysokej športovej výkonnosti.“
Čo považujete za najdôležitejšie pre ďalší rozvoj reorganizovanej Dukly?
„Snažíme sa oživiť značku. Pociťujem hrdosť, keď pozorujem, že vnímanie Dukly sa v súčasnosti zlepšuje. Najlepšie to je vidieť v množstve športovcov, ktorí sú navrhnutí na umiestnenie do nášho strediska. Vážim si kontinuitu a výraznú podporu ministerstva obrany, pre naše vojenské športové centrum. Minister obrany Peter Gajdoš sa intenzívne zaujíma o všetky naše problémy a nikdy nevynechá príležitosť pogratulovať a poďakovať našim športovcom pri významných športových úspechoch. Vďaka koncepčnej podpore ministerstva sme po 14 rokoch obnovili Stredisko vrcholového športu mládeže. Sto talentovaných mládežníckych športovcov sa pripravuje v tréningových skupinách s našimi najlepšími trénermi. Často aj za účasti najväčších hviezd slovenského športu. Okrem získavania úspechov sa snažíme aj o vytváranie recipročných vzťahov. V ich rámci sme pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky pripravili špecifické projekty, ktoré využívajú naše unikátne skúsenosti z prípravy olympionikov pre športovú prípravu elitných vojakov.“
Ako vidíte ďalšie smerovanie Dukly, aj vzhľadom na vaše záväzky vo funkcii generálneho manažéra Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode?
„Netvrdím, že všetko čo sme urobili je len dobré. Množstvo našich rozhodnutí treba doladiť. Nie všetko, čo sa mi podarilo aplikovať v kanoistike na divokej vode, sa dá využiť aj vo VŠC Dukla. Po 16 rokoch končím v pozícii generálneho manažéra najúspešnejšieho olympijského športu na Slovensku. Moja základná motivácia pre vstup do Dukly nespočívala v zmenách, ktoré sa nám podarilo zrealizovať za posledný rok. Tie znamenajú iba to, že v súčasnosti je Dukla firmou, v ktorej sa udomácňujú odbornosť, pravidlá, vzájomná úcta a hrdosť na odvedenú prácu. Skutočnú úspešnosť potvrdí až to, či sa nám na tento základný stupeň podarí postaviť nadstavbu, ktorá nás odlíši od ostatných. Krátko po mojom vstupe do Dukly sme s kolegom Milošom Bátovským zriadili Odbor podporného tímu. Základom rozvoja sú budovanie modernej športovej infraštruktúry, inovácie a zmena metodiky tréningu. Hovorím o oblastiach, v ktorých vo väčšine športov, posledných 12 rokov, výrazne zaostávame. Mojou najvyššou ambíciou je presadenie „Projektu X Tréning“ v prostredí moderného strediska vrcholového športu. Jeho cieľom je získanie konkurenčnej výhody v príprave športovcov. Projekt spočíva v koordinácii pôsobenia moderných tréningových metód, v špeciálnom dietologickom režime zohľadňujúcom energetické krytie výkonu, individuálnym nastavením regeneračných a rehabilitačných programov a optimalizácii všetkých týchto faktorov na základe merania odozvy organizmu pomocou biochemických analýz a meraní srdcovej variability. Som presvedčený, že ak sa nám to podarí, športová reprezentácia našej krajiny bude úspešnejšia.“
Róbert Hoza, foto: tasr
