Robotnícky dom oslávi v budúcom roku sté narodeniny

Robotnícky dom začali stavať banskobystrickí robotníci ako svoj kultúrny stánok v roku 1924. O rok neskôr, 4. októbra 1925 bol sprístupnený verejnosti, vďaka čomu v ňom začal pulzovať kultúrny život mesta. V roku 1963 bol, ako jediný z robotníckych domov, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Viackrát prešiel obnovou, neskôr bol pre nevyhovujúci technický stav zatvorený. Vďaka komplexnej rekonštrukcii v roku 2015 sa doň vrátili desiatky podujatí, kvalitná hudba i umenie a dnes patrí k vyhľadávaným miestam obyvateľov a návštevníkov Banskej Bystrice. Na oslavu jeho storočnice sa pripravujú zamestnanci oddelenia kultúry už dnes.

Robotnícky dom sa môže pochváliť mnohými zákutiami, ktoré sú zaujímavé nielen pre návštevníkov rôznych podujatí a aktivít, ale aj pre odbornú verejnosť. Priestory boli obnovované autenticky, podarilo sa v nich zachovať historické artefakty ꟷ drevené intarzie či sklenené lustre. Pri príležitosti jehostého výročiasa zamestnankyne a zamestnanci Kultúrneho centra Robotnícky dom už dnes snažia hľadať a zisťovať čo najviac zaujímavostí o jednotlivých predmetoch, ktoré sa v ňom nachádzajú.

„Sté výročie tohto kultúrneho stánku si chceme postupne pripomínať aj inými formami. Ide napríklad o nový grafický prvok na našich programových plagátoch v podobe jedného z dvoch sklenených lustrov, ktoré sa nachádzajú v hlavnej sále. Vzbudzujú u domácich i zahraničných návštevníkov obdiv a mnohí sa nás pýtajú odkiaľ pochádzajú. V spolupráci so Štátnym archívom v Banskej Bystrici a pani Helenou Braunovou, riaditeľkou Sklárskeho múzea Kamenický Šenov, sa nám podarilo nedávno zistiť, že ich vyrobili v sklárni Vetter v Kamenickom Šenově v Čechách. Autorom návrhu bol v roku 1957 podnikový výtvarník J. Hejtman. Medzi sklármi sa tomuto typu svietidiel hovorilo „lupeňáče“ a boli špecialitou miestnej výroby,“ objasňuje Zuzana Kohútová z Kultúrneho centra Robotnícky dom.

Zaujímavosťou sú aj štyri veľkoplošné drevené intarzované obrazy umiestnené v hlavnej sále, ktoré zobrazujú udalosti z dejín Banskej Bystrice – Banícke povstanie (1525 – 1526), Slovenské národné povstanie (1944), ako aj výjavy zo života robotníkov. V päťdesiatych rokoch minulého storočia ich zhotovil umelecký stolár B. Breznický.

„V posledných mesiacoch sa nám zároveň podarilo zreštaurovať obraz, ktorý bol dlhé roky súčasťou Robotníckeho domu. Ide o obraz s názvom Čítajúci robotník, ktorý v roku 1953 namaľoval Max Schurmann, považovaný za jediného slovenského impresionistu. Začiatkom tohto roka ho reštaurovala Katarína Surová a prinavrátila mu podobu, akú mal kedysi,“

dopĺňa Kohútová.

Robotnícky dom organizoval a hostil v minulom roku desiatky podujatí. Aj tento rok ponúka pestrú mozaiku programov, ktoré nájdete na webe: https://www.robotnickydom.sk/

Zdenka Marhefková, foto: Mesto BB

Pozri tiež

Lesáci v Banskej Štiavnici sa učia na super-moderných strojoch, využívajú aj lanovku

Špičková lesnícka technika, nové odborné učebne či multifunkčné ihrisko.  To všetko získala Stredná odborná škola …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *